Angelo Scola

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Angelo Scola
kardinál Svätej rímskej cirkvi
emeritný milánsky arcibiskup
Kardinál Scola v roku 2009
Kardinál Scola v roku 2009
Erb Angelo Scola
Sufficit gratia tua
Tvoja milosť postačuje
Štát pôsobeniaTaliansko Taliansko
Vatikán Vatikán
Funkcie a tituly
Milánsky arcibiskup
2011 – 2017
Predchodca Dionigi Tettamanzi Mario Delpini Nástupca
Benátsky patriarcha
2002 – 2011
Predchodca Marco Cé Francesco Moraglia Nástupca
Biografické údaje
Narodenie7. november 1941 (82 rokov)
Malgrate
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka18. júl 1970 (28 rokov)
Abele Conigli
teramo-atrijský biskup
Biskup
Menovanie20. júl 1991 (49 rokov)
Ján Pavol II.
Konsekrácia21. september 1991 (49 rokov)
Bazilika Panny Márie Väčšej, Rím
SvätiteľBernardin Gantin
prefekt Kongregácie pre biskupov
SpolusvätiteliaAdelmo Tacconi
grossetský emeritný biskup
Abele Conigli
teramo-atrijský emeritný biskup
Kardinál
Menovanie21. október 2003 (61 rokov)
Ján Pavol II.
Stupeňkardinál-kňaz
Titulárny kostolSanti XII Apostoli
Odkazy
Angelo Scola na angeloscola.it
Angelo Scola na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Angelo Scola

Angelo kardinál Scola (* 7. november 1941, Malgrate v Lombardii) je taliansky rímskokatolícky teológ, biskup a kardinál, významná osobnosť hnutia Comunione e Liberazione, emeritný benátsky patriarcha a milánsky arcibiskup.

Stručný životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pri štúdiu filozofie na Katolíckej univerzite Božského Srdca v Miláne sa spriatelil s donom Luigi Giussanim. Na tejto univerzite získal doktorát z filozofie, až potom sa rozhodol k vstupu do seminára Milánskej arcidiecézy. Vzhľadom k tomu, že bol súčasťou hnutia Comunione e Liberazione, rektor seminára neodporučil jeho vysvätenie za kňaza, a preto bol 18. júla 1970 vysvätený v diecéze Teramo.[1] Po svojom kňazskom svätení spolupracoval s významnými katolíckymi teológmi, napr. s Henrim de Lubac alebo Hansom Ursom von Balthasar, najmä pri založení medzinárodnej teologickej revue Communio.

Teológiu začal vyučovať na švajčiarskej Univerzite vo Freiburgu. Potom bol od roku 1982 profesorom na Teologickej fakulte Pápežskej lateránskej univerzity v Ríme. V rokoch 19861991 bol konzultorom Kongregácie pre náuku viery, ktorú vtedy viedol kardinál Joseph Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI.

20. júla 1991 bol vymenovaný za sídelného biskupa v Grossete, za biskupa ho 21. septembra 1991 vysvätil kardinál Bernardin Gantin v rímskej Bazilike Panny Márie Snežnej. Z úradu diecézneho biskupa odstúpil v roku 1995, keď sa stal rektorom Lateránskej univerzity, ktorým bol do roku 2002. 5. januára 2002 bol uvedený do úradu benátskeho patriarchu, v ktorom zotrval až do roku 2011. V konzistóriu 21. októbra 2003 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za kardinála s titulárnym kostolom Santi XII Apostoli.[1]

Pápež Benedikt XVI. vymenoval kardinála Scolu 28. júna 2011 za arcibiskupa Milánskej arcidiecézy, ktorá je počtom veriacich najväčšia v Taliansku.[1] Krátko pred konkláve v roku 2013, na ktorom sa volil nástupca Benedikta XVI., bol Scola medzi tými cirkevnými hodnostármi, ktorých komentátori najčastejšie uvádzali ako možného budúceho pápeža.

7. júla 2017 pápež František prijal jeho rezignáciu z dôvodu zavŕšenia veku 75 rokov.[1]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Avvenimento e Tradizione. Question di ecclesiologia
  • Question di antropologia teologica.
  • Il Mistero nuziale, vol. 1. Uomo-donna, vol. 2. Matrimonio-famiglia.
  • L'esperienza Elementary. La vena Profond del Magister di Giovanni Paolo II, 2003
  • Un Pensiero sorgivo. Sugli Scritti di Luigi Giussani, 2004
  • Chi è la Chiesa? Una Chiavi antropologica e sacramentale per l'ecclesiologia, 2005
  • Stupor eucaristico. Conversazione dal Sinodo, 2006.

V jeho bibliografii nájdeme viac ako 120 odborných článkov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. [Cit. 2023-08-30]. Stránka Angelo Cardinal Scola. (angl.)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Angelo Scola na českej Wikipédii.

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca
Adelmo Tacconi
Biskup v Grossete
1991 – 1995
Nástupca
Giacomo Babini
Predchodca
Umberto Betti
Rektor pápežskej lateránskej univerzity
1995 – 2002
Nástupca
Salvatore Fisichella
Predchodca
Carlo Caffarra
Predseda Pápežského inštitútu Jána Pavla II.
pre štúdium manželstva a rodiny

1995 – 2002
Predchodca
Marco Cé
42. patriarcha benátsky
2002 – 2011
Nástupca
Francesco Moraglia
Predchodca
Dionigi Tettamanzi
Arcibiskup milánsky
2011 –
v úrade