Anjel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Anjel pozri Anjel (rozlišovacia stránka).
Zvestovanie (El Greco, 1575)

Anjel (hebr.: מלאך - maleách; gr.: ἄγγελος - angelos; lat. angelus = posol) je [1]:

  • v kresťanstve, judaizme a islame nebeská bytosť, ktorá sa môže materializovať; prostredník medzi Bohom na jednej strane a ľuďmi a svetom na druhej strane
  • v démonológii prvotných a polyteistických náboženstiev jeden z dobrých či zlých duchov
  • v iránskom zoroastrizme zosobnenie dobrých síl, ktoré bojujú na strane boha dobra Ahura Mazdu proti bohu zla Ahrimanovi

Spôsob, ako si ľudia anjelov predstavujú, si stále žiada vracať sa k prameňom náboženského symbolizmu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Egypt[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé nákresy anjelov môžeme nájsť už v starom Egypte. Už vtedy ich pokladali za prostredníkov medzi bohmi a človekom. Znázorňovali sa ako okrídlené zviera s ľudskou tvárou. Anjeli rodili deti, ale aj cítili (napr.: hlad).

Izrael (Starý Zákon)[upraviť | upraviť zdroj]

Gustave Doré: Jakubov boj s anjelom

Anjeli sa vyskytujú aj v Biblii, ale veľa sa o nich nerozpráva. Existencia anjelov nikdy nebola v Biblii samostatnou témou. Viac sa o anjeloch môžeme dozvedieť v apokryfoch.

Starý Zákon často predstavuje Boha ako nejakého vladára (preberá črtu z orientu a mytológie a prispôsobuje ju zjaveniu jediného Boha). Členovia jeho dvora sú jeho služobníkmi, volajú sa svätí, alebo synovia Boha.

Biblické správy poznajú aj Jahveho anjela, ktorý nie je rozdielny od samého Boha (Gn 16,7; 22,11; Ex 3,2; Sdc 2,1)

Anjeli v Biblii[upraviť | upraviť zdroj]

Sväté písmo zjavuje troch hlavných anjelov: Michael, Gabriel, a Hellel ben Sachar (Lucifer), ktorý padol a následne sa stal vodcom zlých anjelov, Satanom. Jeden verš zo Zjavenia Jána hovorí o tom, že do svojej vzbury so sebou vtiahol jednu tretinu anjelov.

Jeho meno znamená:

Michael: Kto je ako Boh?

Gabriel: Boží hrdina

Pôvodné meno tretieho kniežaťa bolo Héllél ben Sáchár, ktoré znamená: skvejúci sa / žiariaci / chváliaci / syn rannej zory . Toto hebrejské meno (Iza 14:12) preložili autori Septuaginty výrazom heosforos, čo znamená ranná hviezda. Latinský preklad tohto výrazu je meno Lucifer (obidva výrazy znamenajú nosič svetla ). On sa vzbúril a padol ešte pred stvorením človeka a dostal nové meno: v hebrejčine Satan, v gréčtine Diabolos čo znamená: žalobca, ohovárač, protivník, nepriateľ .

Anjeli sú slúžiace duchovné bytosti, ktoré Boh stvoril na to, aby poslúchali jeho vôľu. Sú nespočítateľní, vzhľadom na ich moc a silu sú na vyššom stupni ako človek.

Rád anjelov tvoria anjeli Boha a anjeli Satana. Úlohou anjelov Božích je chvála a uctievanie Boha, vykonávanie Jeho prikázaní, odoslanie Božích odkazov, služba veriacim ľuďom a najmä zastupovanie a ochrana detí. Anjeli sa zúčastňujú na uskutočňovaní plánov a sľubov Boha (napríklad pri hlásaní spasenia, v boji proti nepriateľským silám na strane Božieho ľudu, pri vykonávaní Božieho súdu).

Biblia zakazuje uctievanie anjelov. Sväté Písmo menuje štyri hlavné úrovne duchovných bytostí: tróny, panstvá, kniežatstvá a moci. (Roháčkov preklad)

Čo môžeme vedieť z biblie o anjeloch:

  • Boli stvorení pred človekom - (Jób 38, 4-7).
  • Sú o niečo lepší ako ľudia - (Ž 8,6).
  • Neženia sa (Mk 12,25).
  • Je ich veľa - Ž 68,18; Hebr 12,22; Ap 5, 11; Mt 24,31;
  • Slúžia ľuďom - Hebr 1,14.
  • Ochraňujú ľudí - Ž 34,8.
  • Slúžili Ježišovi - Mt 4,11; Mk 1,13; Lk 22,43.
  • Čast z nich sa postavila proti Bohu a slúžia Luciferovi (satanovi, diablovi čertovi) Zjv 12,9; Mt 25,41.
Ikona zhromaždenia svätých anjelov. (15. stor.)

Kresťanstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Kresťanstvo vo svojej náuke o anjeloch vychádza z judaizmu. Anjeli boli stvorení Bohom ešte pred stvorením hmotného sveta.[2] "Anjel je mysliace, vždy činné bytie so slobodnou vôľou. Je to netelesné, Bohu vždy slúžiace bytie, ktorého prirodzenosť dostala z milosti nesmrteľnosť. ... Anjeli sú viazaní na určené miesto." (sv. Ján Damaský)[3] Ich poslaním je ochraňovať a pomáhať ľuďom, niektorí sú aj ochrancami konkrétnych miest, národov a krajín. Každý človek má svojho osobného anjela ochrancu (strážcu).

V katolíckej a pravoslávnej cirkvi majú aj svoje dni a sviatky. V byzantskom obrade je úcte anjelov určený každý pondelok, okrem toho majú svoje sviatky sv. archanjel Michal a aj sv. archanjel Gabriel. Najvýznamnejším sviatkom je Zhromaždenie k veľvojvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam (8. novembra).

Islam[upraviť | upraviť zdroj]

Anjeli v Islame plnia veľmi dôležitú úlohu. Boli stvorení z ohňa, prebývajú v nebi a sú plne poslušní Bohu. Tvoria Boží dvor (ako aj v kresťanstve), zaznamenávajú skutky ľudí, a sprevádzajú ľudí na posledný súd. Rovnako anjeli sú strážcami pekla. Anjel Gabriel prináša (diktuje?) Mohamedovi Korán.

Deväť zborov beztelesných mocností (grécka ikona, 18. stor.)

Hierarchia anjelov[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Biblie sa rozlišuje deväť anjelských zborov:

Mená[upraviť | upraviť zdroj]

Najznámejšie mená anjelov

Archanjel Michal ako ochranca mesta Archangeľsk (ruská ikona, 1741)

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Archanjeli - plnia dôležité úlohy

- Michal, Gabriel, Rafael - najznámejší archanjeli. Kniha Zjavenia hovorí, že iba 7 anjelov je najbližšie k Bohu. Rovnako to vyznáva aj židovstvo.

  • Serafíni - „horiaci“ spievajú na Božiu slávu

- Michal, Serafiel, Jehoel, Uriel, Kemuel, Metatron, Natanael

  • Cherubíni - podopierajú Boží trón, ťahajú Boží voz, slúžia Bohu ako bytosti, na ktorých sa vezie a lieta, strážia jeho vlastníctvo, zakrývajú Božiu archu.

- Gabriel, Cherubiel, Ofaniel, Rafael, Zofiel, Lucifer

  • Anjeli - napríklad anjel ochranca (strážca)
  • Nebeské vojsko - je k dispozícii pri riadení sveta.

Názory[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Alberta Veľkého je anjel čisto duchovná bytosť; anjeli sa líšia hierarchiou stupňa a večného poriadku. Anjeli sa nelíšia individuálne.

V katolicizme je anjel duchovná, netelesná bytosť. Anjeli sú celým svojím bytím Boží služobníci a poslovia. Stále sa dívajú na tvár svojho Otca a dbajú na plnenie jeho rozkazov. Ako bytosti čisto duchovné majú rozum a vôľu, sú to bytosti osobné a nesmrteľné. Prevyšujú všetkých viditeľných tvorov dokonalosťou, ako o tom svedčí lesk ich slávy. Stredom anjelského sveta je Kristus.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. anjel in: Encyclopaedia Beliana
  2. Sv. Bazil Veľký: Hexaémeron čiže Homílie o diele šiestich dní. Homília I, č. 5.
  3. Sv. Ján Damaský: Stvorenie anjelov a ich bytie. (Z diela O pravej viere.)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]