Anna Jagelovská (1503 – 1547)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Anna Jagelovská
Anna Jagelovská (1503 – 1547)
Anna Jagelovská

Narodenie 23. júl 1503
Budín, Uhorsko
Úmrtie 27. január 1547 (43 rokov)
Praha, Česko

Anna Jagelovská (alebo Jagellonská) (* 23. júl 1503, Budín – † 27. január 1547, Praha), bola rímska, česká a uhorská kráľovná, manželka rímsko-nemeckého cisára, českého a uhorského kráľa Ferdinanda I. Habsburského.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Dcéra českého a uhorského kráľa Vladislava Jagelovského a Anny z Foix bola už v detstve prisľúbená príslušníkovi habsburskej dynastie. Toto spojenie medzi Habsburgovcami a Jagelovcami bolo pripravované v množstve dohôd a definitívne potvrdené v tzv. viedenských sobášnych zmluvách, uzavretých vo Viedenskom Novom Meste v roku 1515 medzi cisárom Maximiliánom I. a Vladislavom Jagelovským. Na ich základe sa Vladislavov syn Ľudovít oženil s Maximiliánovou vnučkou Máriou Habsburskou a Vladislavova dcéra Anna si vzala za manžela arcivojvodu Ferdinanda.

26. mája 1521 sa konala dohodnutá svadba. Keď 29.8.1526 na moháčskom bojovom poli zahynul Annin brat Ľudovít panovníctvo v Čechách a v Uhorsku prešlo na jej manžela Ferdinanda. Tento akt znamenal založenie stredoeurópskej habsburskej monarchie.

Ferdinandovou snahou bolo uplatnenie dedičských nárokov svojej manželky na český trón, ktorú jej otec vo výnose z r. 1510 prehlásil za prípadnú dedičku českej koruny. No tieto nároky boli bez výhrad uznané iba vo vedľajších krajinách Koruny Českej – na Morave, v Sliezku a Lužici. České stavy odmietli uznať Annine a Ferdinandove nároky a trvali na voliteľnosti trónu.

V osobnom živote Anna vynikala veľkou humánnosťou a šľachetnosťou. Zasadzovala sa za potreby nemajetných, prihovárala sa za riešenie problémov chudákov a prenasledovaných. Bola veľmi zručnou ženou. Veľmi pekne vyšívala, Napriek tomu, že patrila k najvyššej aristokracii bola veľmi skromná, čo sa prejavovalo napr. pri výbere oblečenia. Milovala prírodu, veľa času trávila v záhradách. Je o nej známe, že sa zaslúžila o opravu Svätovítskej katedrály, poškodenej po ničivom požiari v r. 1541.

Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Manželstvo Anny a Ferdinanda, hoci vzniklo ako dôsledok dynastických dohôd, bolo veľmi harmonické, založené na silnom citovom vzťahu a už pre ich súčasníkov sa stalo mnohokrát vyzdvihovaným a isto i idealizovaným príkladom vzorného súžitia v panovníckej rodine. O svoje početné potomstvo sa príkladne starali a dopriali im i výnimočné vzdelanie. Ferdinand dal pre manželku vybudovať na Pražskom hrade známy letohrádok kráľovnej Anny (dodnes patrí k najkrajším renesančným skvostom Prahy), a upraviť zámockú záhradu, ktorá mala nielen okrasnú ale i úžitkovú funkciu. Vzácne rastliny i cudzokrajné plodiny dovtedy v Čechách neznáme (pomaranče, figy, citróny, jedlé gaštany) obdivovali návštevníci z rôznych končín Európy. Annino náhle úmrtie po pôrode začiatkom r. 1547 (pri pôrode poslednej dcéry) silne poznamenalo ďalší Ferdinandov život. Do konca života trúchlil a už sa viac neoženil. Anna bola pochovaná vo Svätovítskej katedrále v Prahe a jej manžel, ktorý ju prežil o 17 rokov, si prial byť pochovaný po jej boku. Dnes sú uložení v tomto chráme spolu so synom Maximiliánom pod renesančným mramorovým náhrobkom od holandského sochára Alexandra Collina.

V manželstve Anny a Ferdinanda sa narodilo celkom 15 detí, z ktorých sa iba tri nedožili dospelosti:

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tibor Simányi: Er schuf das Reich: Ferdinand von Habsburg. Amalthea, Wien 1987

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]