Anna Jagelovská (1503 – 1547)
| Anna Jagelovská | |
 Anna Jagelovská | |
| Narodenie | 23. júl 1503 Budín, Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 27. január 1547 (43 rokov) Praha, České kráľovstvo, habsburská monarchia |
| Odkazy | |
| Commons |  Anna Jagelovská |
Anna Jagelovská (alebo Jagellonská) (* 23. júl 1503, Budín – † 27. január 1547, Praha), bola rímska, česká a uhorská kráľovná, manželka rímsko-nemeckého cisára, českého a uhorského kráľa Ferdinanda I. Habsburského.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Dcéra českého a uhorského kráľa Vladislava Jagelovského a Anny z Foix bola už v detstve prisľúbená príslušníkovi habsburskej dynastie. Toto spojenie medzi Habsburgovcami a Jagelovcami bolo pripravované v množstve dohôd a definitívne potvrdené v tzv. viedenských sobášnych zmluvách, uzavretých vo Viedenskom Novom Meste v roku 1515 medzi cisárom Maximiliánom I. a Vladislavom Jagelovským. Na ich základe sa Vladislavov syn Ľudovít oženil s Maximiliánovou vnučkou Máriou Habsburskou a Vladislavova dcéra Anna si vzala za manžela arcivojvodu Ferdinanda.
26. mája 1521 sa konala dohodnutá svadba. Keď 29.8.1526 na moháčskom bojovom poli zahynul Annin brat Ľudovít panovníctvo v Čechách a v Uhorsku prešlo na jej manžela Ferdinanda. Tento akt znamenal založenie stredoeurópskej habsburskej monarchie.
Ferdinandovou snahou bolo uplatnenie dedičských nárokov svojej manželky na český trón, ktorú jej otec vo výnose z r. 1510 prehlásil za prípadnú dedičku českej koruny. No tieto nároky boli bez výhrad uznané iba vo vedľajších krajinách Koruny Českej – na Morave, v Sliezsku a Lužici. České stavy odmietli uznať Annine a Ferdinandove nároky a trvali na voliteľnosti trónu.
V osobnom živote Anna vynikala veľkou humánnosťou a šľachetnosťou. Zasadzovala sa za potreby nemajetných, prihovárala sa za riešenie problémov chudákov a prenasledovaných. Bola veľmi zručnou ženou. Veľmi pekne vyšívala, Napriek tomu, že patrila k najvyššej aristokracii bola veľmi skromná, čo sa prejavovalo napr. pri výbere oblečenia. Milovala prírodu, veľa času trávila v záhradách. Je o nej známe, že sa zaslúžila o opravu Svätovítskej katedrály, poškodenej po ničivom požiari v r. 1541.
Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]
Manželstvo Anny a Ferdinanda, hoci vzniklo ako dôsledok dynastických dohôd, bolo veľmi harmonické, založené na silnom citovom vzťahu a už pre ich súčasníkov sa stalo mnohokrát vyzdvihovaným a isto i idealizovaným príkladom vzorného súžitia v panovníckej rodine. O svoje početné potomstvo sa príkladne starali a dopriali im i výnimočné vzdelanie. Ferdinand dal pre manželku vybudovať na Pražskom hrade známy letohrádok kráľovnej Anny (dodnes patrí k najkrajším renesančným skvostom Prahy), a upraviť zámockú záhradu, ktorá mala nielen okrasnú ale i úžitkovú funkciu. Vzácne rastliny i cudzokrajné plodiny dovtedy v Čechách neznáme (pomaranče, figy, citróny, jedlé gaštany) obdivovali návštevníci z rôznych končín Európy. Annino náhle úmrtie po pôrode začiatkom r. 1547 (pri pôrode poslednej dcéry) silne poznamenalo ďalší Ferdinandov život. Do konca života trúchlil a už sa viac neoženil. Anna bola pochovaná vo Svätovítskej katedrále v Prahe a jej manžel, ktorý ju prežil o 17 rokov, si prial byť pochovaný po jej boku. Dnes sú uložení v tomto chráme spolu so synom Maximiliánom pod renesančným mramorovým náhrobkom od holandského sochára Alexandra Collina.
V manželstve Anny a Ferdinanda sa narodilo celkom 15 detí, z ktorých sa iba tri nedožili dospelosti:
- Alžbeta (* 9. jún 1526 – † 15. jún 1545) ∞ 1543 poľský kráľ Žigmund II. August
- Maximilián, budúci cisár Maximilián II. (* 31. júl 1527 – † 12. október 1576) ∞ 1548 infantka Mária Španielska, dcéra cisára Karola V.
- Anna (* 7. júl 1528 – † 16. október 1590) ∞ 1546 bavorský vojvoda Albrecht V.
- Ferdinand (* 14. jún 1529 – † 24. január 1595), tirolský arcivojvoda ∞
- 1/ 1557 Filipína Welserová, dcéra kupca Františka Antona Welsera
- 2/ 1582 princezná Anna Katarína Gonzagová, dcéra mantovského vojvodu Viliama III.
- Mária (* 15. máj 1531 – † 11. december 1581) ∞ 1546 vojvoda Viliam V. Klévsky
- Magdaléna (* 14. august 1532 – † 10. september 1590), mníška
- Katarína (* 15. september 1533 – † 28. február 1572) ∞
- 1/ 1549 mantovský vojvoda František III. Gonzaga
- 2/ 1553 poľský kráľ Žigmund II. August
- Eleonóra (* 2. november 1534 – † 5. august 1594) ∞ 1561 mantovský vojvoda Viliam Gonzaga
- Margaréta (* 16. február 1536 – † 12. marec 1567), mníška
- Ján (* 1538 – † 1539)
- Barbora (* 30. apríl 1539 – † 19. september 1572) ∞ 1565 ferarrský vojvoda Alfonz II. d´Este
- Karol, štýrsky arcivojvoda (* 3. jún 1540 – † 10. júl 1590) ∞ 1571 princezná Mária Anna Bavorská, dcéra vojvodu Albrechta V. a Anny Habsburskej
- Uršula (* 1541 – † 1543)
- Helena (* 7. január 1543 – † 5. marec 1574), mníška
- Jana (* 24. január 1547 – † 10. apríl 1578) ∞ 1565 toskánsky vojvoda František I. Medici
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Tibor Simányi: Er schuf das Reich: Ferdinand von Habsburg. Amalthea, Wien 1987
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anna Jagelovská (1503 – 1547)
