Another Brick in the Wall

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
„Another Brick in the Wall“
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Skladba od Pink Floyd
z albumu The Wall
Vydané 30. november 1979 (UK)
8. december 1979 (USA)
Nahrané Apríl–November 1979
Žáner Progresívny rock
Dĺžka 8:26 (Všetky 3 skladby)
3:15 (Part 1)
4:00 (Part 2)
1:11 (Part 3)
Vydavateľstvo Harvest (UK)
Columbia (USA)
Capitol (USA)
Producent Bob Ezrin, David Gilmour, James Guthrie a Roger Waters
Skladateľ Roger Waters
The Wall chronológia skladieb
The Thin Ice
(2 z disku 1)
----
The Happiest Days of Our Lives
(4 z disku 1)
----
Don't Leave Me Now
(11 z disku 1)
Another Brick in the Wall“ (3/5/12 z disku 1) The Happiest Days of Our Lives
(4 z disku 1)
----
Mother
(6 z disku 1)
----
Goodbye Cruel World
(13 z disku 1)

Another Brick in the Wall“ je názov troch skladieb od britskej progresívnej rockovej skupiny Pink Floyd. Skladby pochádzajú z albumu The Wall. Jej časti sú označené názvami Part 1 (pracovný názov Reminiscing), Part 2 (pracovný názov Education) a Part 3 (pracovný názov Drugs). Všetky tri skladby napísal basgitarista skupiny Roger Waters.

Najznámejšou časťou je „Part 2“, ktorá je protest songom proti prísnemu vzdelávaciemu systému na bežných a internátnych školách.[1] Singel, rovnako ako album The Wall boli zakázané v období vlády apartheidu v Južnej Afrike v roku 1980 potom, čo skladba bola pozitívne prijatá priaznivcami celonárodného školského bojkotu proti rasovej nerovnosti na školách.[2][3]

Skladba „Another Brick in the Wall Part 2“ vyšla na singli, ktorý dosiahol prvé miesta v Spojenom kráľovstve, Západnom Nemecku a mnohých ďalších krajinách. V Spojených štátoch spolu so skladbami „Run Like Hell“ a „Don't Leave Me Now“ dosiahla 57. miesto v disco rebríčku.[4] Vo Veľkej Británii bol „Part 2“ prvým singlom kapely Pink Floyd od vydania „Point Me at the Sky“ z roku 1968. Na celom svete sa z tohto singlu oficiálne predalo viac ako štyri milióny hudobných nosičov.

Pieseň „Another Brick in the Wall Part 2“ bola nominovaná nomináciu na cenu Grammy za Najlepší výkon rockovej dvojice alebo skupiny, no ocenenie nakoniec získala skladba Boba Segera, „Against the Wind“.

Skladba „Another Brick in the Wall Part 2“ je zaradená na 375. miesto zoznamu 500 najlepších skladieb všetkých čias, ktorý v roku 2004 zverejnil časopis Rolling Stone.[5]

Koncepcia[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky tri časti kompozície sú si melodicky podobné, nie úplne zhodné s rozdielnou štruktúrou textu a tém. Každá nasledujúca časť je hlasnejšia a agresívnejšia, ako tá predchádzajúca. Graduje od pochmúrnej časti „Part 1“, cez protestujúci „Part 2“, až po deštrukčne agresívnu tretiu časť skladby. Hudobný motív „Another Brick in the Wall“ sa opakuje v každej skladbe albumu The Wall. Má za úlohu evokovať myšlienky na ďalšie tehly, ktoré skladajú pomyslený múr okolo hlavnej postavy koncepcie projektu.

Part 1[upraviť | upraviť zdroj]

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Part 1 tejto skladby je veľmi tichá a obsahuje dynamicky dlhé tlmené gitarové sólo. Vokály majú mäkkšiu a jemnejšiu melódiu ako časti Part 2 a 3, hoci má krátky a prudký nárast dynamiky a melódie v krátkom úseku na konci lyrickej časti. Krik, kvílenie, volanie a detské hlasy počuť v pozadí, spolu s líniou „You! Stand still, laddie!“.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Pieseň „The Thin Ice“ oznamuje po predchádzajúcej prestávke, že sa Pink dozvedá o smrti svojho otca. Pink je zdrvený touto skutočnosťou a tak začne stavať okolo seba múr.

Filmová verzia[upraviť | upraviť zdroj]

Vo filme vidíme Pinkovu mamu ako sa po smrti manžela vo vzdialenej krajine modlí v kostole. Pink v tejto chvíli nepôsobí zúčastnene. Môžeme ho vidieť ako sa hrá s modelom lietadielka.

Pieseň hrá ďalej a my vidíme Pinka, potom ako šla jeho mama nakupovať, ako sa hrá v parku. Pink zazrie nejakého muža a v tej chvíli si uvedomí, že mu otec chýba. Muž pomôže Pinkovi na hojdačku a chlapec má na chvíľu pocit, že je pri ňom jeho otec. Nasleduje muža, ktorý začína byť zmätený z toho, prečo sa o Pinka nijaký rodič nestará. Pink chytí muža za ruku, ten ju odstrčí, ale Pink sa nedá odbiť. Muž Pinka znovu odstrčí. Pink sedí na hojdačke z ktorej nedosiahne na zem. Hojdačka je pre jeho nohy privysoko. Obzrie sa okolo seba, vidí ako sa o ostatné deti starajú ich rodičia a cíti sa veľmi osamelý...

Part 2[upraviť | upraviť zdroj]

„Another Brick in the Wall
(Part 2)“
Another Brick in the Wall (Part 2)
SingelPink Floyd
z albumu The Wall
Strana B One of My Turns
Vydaný November 1979 (UK)
Január 1980 (USA)
Formát 7"
Nahraný Apríl–November 1979
Žáner Progresívny rock, Disco
Dĺžka 3:11
Vydavateľ Harvest (UK)
Columbia (USA)
Producent Bob Ezrin, David Gilmour, James Guthrie a Roger Waters
Textár Roger Waters
Pink Floyd chronológia singlov
Have a Cigar
(1975)
„Another Brick in the Wall (Part 2)“
(1979)
Comfortably Numb
(1979)
Echoes: The Best of Pink Floyd chronológia singlov
The Happiest Days of Our Lives
(3)
„Another Brick
In The Wall
(Part 2)“

(4)
Echoes
(5)

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

V albumovej verzii The Wall, „Another Brick in the Wall (Part 2)“ prechádza z vygradovaného záveru skladby „The Happiest Days of Our Lives“ s Rogerovým známym krikom. Skladba má dôrazné bicie, známu pulzujúcu, vibrovanú basovú linku a výrazné gitarové časti v pozadí s vyrovnaným, ale ostrým gitarovým sólom. Part 2 tiež obsahuje hlavný v druhom verši deťmi spievaný motív. Potom ako pieseň doznieva počujeme zvuky školského dvora spolu s učiteľom, ktorý fanaticky kričí slová ako „Wrong! Do it again!“ („Zle! Znovu!“), ktoré majú sarkastický nádych a „If you don't eat yer meat, you can't have any pudding! How can you have any pudding if you don't eat yer meat?!“ („Ak nezjete mäso, nemôžte dostať ani puding! Ako môžte mať puding, keď nejete mäso!?“), a „You! Yes! You behind the bikesheds! Stand still, laddie!“ („Hej ty tam! Áno ty za tým stojanom na bicykle! Okamžite stoj, chlapče!“), všetci sa rozchádzajú do tupého hučania a zvonenia telefónu spečateného hlbokým povzdychom, ktorý vlastne spúšťa ďalší song s názvom „Mother“.

Školský zbor[upraviť | upraviť zdroj]

Producent Bob Ezrin údajne už na začiatku cítil hitový potenciál tejto skladby. V roku 2009 sa Bob vyjadril, že to bol jeho nápad použiť pre refrén „Ďalšej tehly do múru“ školský zbor.:[6]

Pôvodne mal Roger pre túto časť napísanú iba jednu verziu a jeden refrén. Keď mi pustil demo tejto piesne s disko rytmom povedal som mu, že „toto bude hit! No má to iba jednu minútu a dvadsať sekúnd. Potrebujeme aby táto skladba mala dve slohy a dva refrény“. Floydi mi povedali, že „oni do nej nič pridávať nebudú, a že na vydávanie singlov serú“. Tak som im povedal, že „O.K., v poriadku...“ a nechali sme to tak. Mali sme teda sériu dvoch nahrávok piesní. V podstate stačilo naspievať slohu pre Part 2 a priložiť refrén z prvej časti. Vznikla by tak druhá verzia, ktorá je vlastne rovnaká ako prvá. Ako producent albumu School’s Out od Alice Coopera som mal myšlienku na to, že by refrén mohli nahrať deti, však táto časť je vlastne o nich. A tak kým sme boli v Amerike poslal som nahrávacieho technika Nicka Griffithsa do školy blízko Britannia Row Studios v Islingtone (Severný Londýn). Povedal som mu aby mi priniesol 24 stôp na ktorých decká naspievajú refrén piesne. Chcel som aby to bolo čo najautentickejšie. Vložil som túto sekvenciu do skladby a zavolal som Rogera. Keď sa v druhom refréne piesne ozvali detské hlasy jeho tvár zmäkla a bolo mi jasné, že pochopil akú dôležitú nahrávku práve počúva.

Griffiths skutočne požiadal o pomoc pri nahrávaní refrénu učiteľa hudby Aluna Renshawa z Green School Islingtone.[7] Škola bola na rohu blízko nahrávacieho štúdia Britannia Row Studios. Za nahratie sekvencie dostala škola 1 000 Libier. Nepodpísala s kapelou kontrakt na podiel z predaja hudobných nahrávok. Podľa autorského zákona z roku 1996 získali členovia detského zboru oprávnenie na licenčné poplatky z vysielania piesne. Cez sociálne siete ich potom vyhľadal ich zástupca Peter Rowan, ktorý v roku 2004 podal za nich žiadosť o honoráre s právami interpretačných umelcov.[8]

Disko rytmus[upraviť | upraviť zdroj]

Nápad dať skladbe disko rytmus pochádza tiež z Ezrinovej hlavy. V roku 2009 to potvrdil aj David Gilmour:[6]

Nebol to môj nápad nahrať disko skladbu. To bol Bob, kto to vymyslel. Povedal mi aby som sa šiel pozrieť do niekoľkých klubov čo sa robí s diskotékovou hudbou. Skúsil som to a počúval som ten štvortaktový hluk basy a bicích. Bože, bolo to hrozné! Potom sme sa vrátili späť a skúsili sme urobiť jednu pieseň tak aby bola chytľavá.

Na konečný výsledok, sa Roger Waters vyjadril:

Bolo to skvelé, a presne to, čo som očakával od spolupracovníka.

Na čo Gilmour dodal:

A nakoniec to nemá ani zvuk hodný kapely Pink Floyd.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Potom, čo bol Pink urazený učiteľom, sníva o tom že deti v jeho škole začnú protestovať proti zneužívaniu školským systémom.

Filmová verzia[upraviť | upraviť zdroj]

Po sekvencii k piesni „The Happiest Days of Our Lives“ Pink sedí v triede a sníva s otvorenými očami. V jeho snívaní je prelínanie sa reality a predstáv: sarkastický bezdetný profesor, ktorý si lieči svoje mindráky z tlaku, ktorý naň doma vyvíja jeho manželka. Profesor zosmiešňuje Pinka, neuznáva výnimočnosť, stavia žiakov do jednej roviny. Deti v rade pochodujú v rytme piesne a nasledujú cestu až kým slepo nepadnú do obrovského mlynčeka na mäso, až kým ich systém/ mlynček nezomelie do jednotnej formy.

V záverečnej fáze skladbe nastupujú Pinkove predstavy o vzbure voči tomu všetkému. Dochádza k absolútnemu chaosu, kedy v pozadí hrá Gilmourove gitarové sólo a žiaci kladivami (ktoré neskôr skrížené vo filme vidno na fašistických symboloch), demolujú školské zariadenia, búrajú a zapaľujú budovu so stupňujúcou agresivitou kričia a odhadzujú uniformy... pieseň končí prebudením/ záberom na Pinka, ktorý si šúcha ruky, po ktorých mu na jej začiatku mlátil pravítkom učiteľ.

Hudobné video[upraviť | upraviť zdroj]

Pred filmom, prvý videoklip ku skladbe, režírovaný albumovým/ koncertným/ filmovým výtvarníkom Geraldom Scarfim, ktorý znázornil študentov bežiacich na ihrisku a bábku učiteľa použitú na koncertoch The Wall. Video tiež spája niektoré animované scény, ktoré boli neskôr použité v skladbách „The Trial“ a „Waiing for the Worms“. Deti, ktoré spievajú v „Another Brick in the Wall (Part 2)“ nemali dovolené byť vo videu, pretože nevlastnili Equity Card.[9]

Hneď ako bol dokončený film, aktuálne scény z „The Happiest Days of Our Lives“ a „Another Brick in the Wall (Part 2)“ boli spojené do nového videa, ktoré je teraz oficiálnym videoklipom k skladbe „Another Brick in the Wall“.

Alternatívne verzie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Singel verzia má krátke gitarové intro, ale je dlhá iba 3 minúty a 11 sekúnd.
  • Kompilácia A Collection of Great Dance Songs z roku 1981 obsahuje hybridnú verziu (3:54), ktorá rovnako ako singel verzia vynecháva časť z „The Happiest Days of Our Lives“, ale je dlhšia ako štúdiová verzia.
  • Verzie zo živých albumov a videí Delicate Sound of Thunder a P*U*L*S*E (nahraných po odchode Watersa zo skupiny) obsahujú hlavné gitarové sólo od Davida Gilmoura, po ňom nasleduje ďalší tappovaný gitarový riff koncertného gitaristu Tima Renwicka. Tie sú sprevádzané slap-basovými linkami Guya Pratta. Na koncertnom dvojalbume Delicate Sound of Thunder je časť so spevom detského zboru púšťaná z pásky, kým na P*U*L*S*E je spievaná sprievodnými vokalistami.
  • Verzia z Is There Anybody Out There? The Wall Live 1980–81 tiež obsahuje rozšírené sólo, ktoré nahral Snowy White a organové sólo od Richarda Wrighta.
  • V roku 1990, pred živým koncertom The Wall – Live in Berlin bola nahratá raritná limitovaná edícia propagačného CD nazvaná The Wall Berlin '90. Bola vysielaná v rozhlasových staniciach (Columbia CSK 2126). Obsahovala singel „When the Tigers Broke Free“ a novú verziu „Another Brick in the Wall (Part 2)“. Nahrávka mala kredit ako „Nová nahrávka od The Bleeding Heart Band / Jún 1990“. The Bleeding Heart Band bolo voľné zoskupenie hudobníkov, ktorí sprevádzali Rogera Watersa na jeho sólových koncertoch.
  • Verziu z The Wall – Live in Berlin, ktorú naspievala Cyndi Lauper, obsahuje originálne gitarové sólo nahrané Rickom DiFonzom. Druhú gitarové sólo nahral Snowy White. Organové sólo pochádza od Peta Wooda a syntetizátorové sólo nahral Thomas Dolby.
  • Skladba „Another Brick in the Wall Part 2“ je súčasťou „The Happiest Days of Our Lives“ na kompilácii Echoes: The Best of Pink Floyd. V svojom závere prejde do prvého tónu upravenej verzie skladby „Echoes“.

Rebríček[upraviť | upraviť zdroj]

Rebríček (1979–1980) Vrcholová
pozícia
Australian Singles Chart 1
Austrian Singles Chart 1
Danish Singles Chart 1
French Singles Chart 1
German Singles Chart 1
Italian Singles Chart 1
Spanish Singles Chart 1
Swedish Singles Chart 1
Swiss Singles Chart 1
UK Singles Chart 1
U.S. Billboard Hot 100 1

Part 3[upraviť | upraviť zdroj]

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Skladba je dynamicky hlasná, a obsahuje jednotlivé jemné basové linky, teraz oveľa hlasnejšie. Vyjadrujú Pinkovu zlosť. Je to najkratší „Part“ kompozície „Another Brick in the Wall“.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Pink sa rozhodne dokončiť svoj múr ako výsledok svojho hnevu potom, čo príde na neveru a zradu jeho manželky. Vníma to ako výstrahu mene tekel Hovorí, že videl "nápis na stene". Konštatuje, že už viac nič nepotrebuje izoluje sa od ľudí vo svojom živote a obklopuje sa múrom.

Filmová verzia[upraviť | upraviť zdroj]

Vo filme je skladba sprevádzaná zostrihom udalostí, ktoré prispeli na vybudovanie steny. Táto verzia bola tiež kompletne odznovu nahraná v rýchlejšom tempe.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Za skladbu s nešpecifikovaným číslom partu získal Waters v roku 1983 British Academy Award za „Najlepšiu originálnu skladbu“[10]

Zostava[upraviť | upraviť zdroj]

Vybrané predaje singlu[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina Certifikácia Predaje Dátum certifikácie Poznámka
Francúzsko Zlato [17] 841 000 1980
Spojené kráľovstvo Platina [18] 995 000 Január 1980
USA Zlato [19] 1 000 000 03/24/1980 Znovu certifikovaný na platinu 9/25/01, rovnaký predajný level.
USA Zlato [20] 500 000 05/08/2008 Digital Sales Award
Nemecko Zlato [21] 150 000 1993

Coververzie[upraviť | upraviť zdroj]

„Another Brick in the Wall,
Pts. 1-3“
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
SingelKorn
z albumu Greatest Hits, Volume 1
Vydaný 2004
Nahraný 2004
Žáner Alternatívny metal
Dĺžka 7:08
Vydavateľ Epic
Producent Jonathan Davis, Korn, a Frank Filipetti
Korn chronológia singlov
Word Up!
(2004)
„Another Brick in the Wall, Pts. 1-3“
(2004)
Twisted Transistor
(2005)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. The State News: 'Wall' a perfect mix of rock, film
  2. (UPI) "South Africa Bans Floyd's 'The Wall'" The New York Times July 15, 1980: C6
  3. Counting out time Pink Floyd the wall - song was banned in South Africa in 1980
  4. WHITBURN, Joel. Hot Dance/Disco: 1974-2003. [s.l.] : Record Research, 2004. S. 203.
  5. Rolling Stone: The RS 500 Greatest Songs of All Time
  6. a b (October 2009). "Good Bye Blue Sky,” (Pink Floyd: 30th Anniversary, The Wall Revisited.)". Guitar World 30 (10): 79–80.
  7. BBC News: Just another brick in the wall?, 2 Oct 2007
  8. TimesOnline: Payout after Pink Floyd leaves them kids alone
  9. BBC News
  10. Past Winners and Nominees – Film – Awards. BAFTA. prístup: 26 December 2010.
  11. a b c d e Fitch & Mahon, p.73, 76 and 88
  12. Fitch & Mahon, p.88
  13. a b Fitch & Mahon, p.76
  14. Fitch & Mahon, p.73
  15. Fitch & Mahon, p.73 and 76
  16. smh.com: Kick against the bricks
  17. Charts in France, retrieved 29 June 2008
  18. UKcharts - best selling singles
  19. Riaa single sales Riaa
  20. Riaa Digital Download
  21. ifpi.de, [cit. 2011-03-28]. Dostupné online.
  22. Song that's driving teachers up the wall. [s.l.] : Libertarian Review. Dostupné online. S. 42–43.
  23. a b c d Full Albums: Pink Floyd’s The Wall, Pt. 1 » Cover Me