Antigona (Sofokles)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Antigona je tragédia v piatich dejstvách. Bola napísaná gréckym dramatikom Sofoklom. Prvýkrát bola hraná v Aténach v roku 442 pred Kr. Dielo Antigona nadväzuje na udalosti v diele Kráľ Oidipus a Oidipus na Kolóne. Celý dej hry sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach v mýtickej dobe.


Postavy[upraviť | upraviť zdroj]

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Prológ[upraviť | upraviť zdroj]

Isména sa rozpráva s Antigonou a snaží sa ju odhovoriť od jej snahy o pohreb svojho brata. Čitateľ sa dozvedá o Kreonovom zákaze pochovať Antigoninho brata – Polyneika, ktorý viedol vojenské ťaženie proti Tébam. Antigona je odhodlaná porušiť mocenský zákaz lebo zákon bohov je pre ňu dôležitejší než zákon Kreonov.

Vstupná pieseň zboru[upraviť | upraviť zdroj]

Vstupná pieseň opisuje vojnu medzi novým tébskym kráľom Eteoklom a jeho bratom Polyneikom. Opisuje ich smrť v bratovražednej bitke, kde sa naraz v jednej chvíli obaja bratia zabijú.

Prvé dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Kreón sa po smrti Oidipa ujíma tébskeho trónu. Vydáva prísny zákaz pochovať Polyneika a necháva jeho telo napospas psom a vtákom – tým sa vlastne dopúšťa prehrešku voči gréckemu náboženstvu kde je pohreb znakom ľudskosti. Do paláca prichádza strážca a oznámi Kreontovi, že niekto odniesol Polyneikovu mŕtvolu. Kreón zúri a hrozí vinníkovi smrťou. Po prvom dejstve nasleduje prvá pieseň zboru, ktorá oslavuje človeka a jeho prácu v prospech svojej vlasti a odsudzuje každého, kto koná proti svojej vlasti.

Druhé dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Strážca pristihne Antigonu pri nelegálnom« pohrebnom obrade a odvádza ju do paláca. Antigona pred Kreonom obhajuje svoj čin s odvolávaním sa na božské zákony a mravné princípy. Kreón odmieta Antigonine argumenty a stojí si za svojím kráľovským rozhodnutím a upevňuje svoju autoritu. Dáva priviesť Isménu, ktorú podozrieva zo spolupáchateľstva. Isména bráni Antigonu a žiada rovnaký trest aj pre seba. Antigona ju od toho odrádza – Ja som si vybrala smrť, ty si si vybrala život. Kreón vydá rozkaz obe uväzniť. Nasleduje druhá pieseň zboru.

Tretie dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Haimón sa snaží Kreontovi dohovoriť a schvaľuje jeho snahu o upevnenie autority, ale nie za cenu neprávosti. Haimón obraňuje Antigonu a zdôrazňuje to, čo si myslia samotní obyvatelia Téb ale boja sa vysloviť svoj názor, že Antigona by mala byť za svoj čin velebená a nie usmrtená. Kreón si naďalej stojí za svojim názorom a odmieta si dávať radiť od Haimóna. Mám hádam chodiť v tomto veku k nezrelému mladíkovi po rozum? Haimón mu oponuje: Ani pre takého muža, ktorý mnoho pozná nie je hanbou ešte mnohému sa priučiť a nebyť tvrdohlavý. Rozzúrený Haimón opúšťa kráľovský palác. Kreón rozhodne o Antigoninom a Isméninom osude. Rozhodne, že Isménu ušetrí ale Antigonu zaživa pochová do kamennej hrobky v pustatine. Tretia pieseň zboru oslavuje Erosovu moc - lásku a čo je človek schopný kvôli láske urobiť. Zamilovaný človek dokáže povýšiť pôvab nad mocenské záujmy a zákony.

Štvrté dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Antigonu odvádzajú v svadobných šatách do kamennej hrobky. Ona narieka a prirovnáva svoj osud k osudu Tantalovej dcéry, ktorá v podobe brečtanu vrástla do skaly. Ľutuje svoju mladosť a smúti za neprežitými dňami, o ktoré je pripravená. Prosí Théby a jej obyvateľov o účasť na jej nespravodlivej smrti.

Piate dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Do paláca prichádza slepý veštec Teiresias. Upozorňuje na Kreontove porušenie mravných princípov a na jeho previnenie voči božskému zákonu. Kreón si najprv neoblomne opevňuje svoju pozíciu kráľa a stojí si za svojím rozhodnutím. Teiresias mu ďalej vraví, že Kreón privolal na Téby hnev. Bohovia odmietajú obete z oltárov tébskych chrámov – čo značí ich hnev. Kreón sa dostáva do hádky s veštcom a uráža ho. Starec opustí palác. Náčelník zboru upozorňuje Kreona, že Teiresiasove veštby sa vždy naplnili. Kreón sa zlomí a vydá sa do pustatiny oslobodiť Antigonu. V piatej piesni oslavuje zbor Dionýza a prosí ho, aby ochraňoval Téby aj v čase, keď na ne privodil Kreón boží hnev.

Epilóg[upraviť | upraviť zdroj]

Do kráľovského paláca prichádza prvý posol so správou o Antigoninej a Haimónovej smrti. Antigona sa v kamennej hrobke obesila a Haimón sa pred Kreontovým zrakom prepichol mečom. Kreontova manželka Eurydika sa zrúti a vbehne naspäť do paláca. Prvý posol ide do paláca skontrolovať Eurydiku, či neurobila niečo zlého. V tom prichádza Kreón v náručí s Haimónovou mŕtvolou. Z paláca vyjde druhý posol. Oznámi Kreonovi správu, že Eurydika ho prekliala a následne spáchala samovraždu. Kreón ľutuje svoje činy a začína si uvedomovať svoje chyby. Kreón prosí bohov o odpustenie a žiada aby ho stráže odviedli. Kreón začína šalieť.