Antigona (Sofokles)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Antigona je tragédia v piatich dejstvách. Bola napísaná gréckym dramatikom Sofoklom. Prvýkrát bola hraná v Aténach v roku 442 pred Kr. Dielo Antigona nadväzuje na udalosti v diele Kráľ Oidipus a Oidipus na Kolóne. Celý dej hry sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach v mýtickej dobe.


Postavy[upraviť | upraviť zdroj]

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Prológ[upraviť | upraviť zdroj]

Isména sa rozpráva s Antigonou a snaží sa ju odhovoriť od jej snahy o pohreb svojho brata. Čitateľ sa dozvedá o Kreonovom zákaze pochovať Antigoninho brata – Polyneika, ktorý viedol vojenské ťaženie proti Tébam. Antigona je odhodlaná porušiť mocenský zákaz lebo zákon bohov je pre ňu dôležitejší než zákon Kreonov.

Vstupná pieseň zboru[upraviť | upraviť zdroj]

Vstupná pieseň opisuje vojnu medzi novým tébskym kráľom Eteoklom a jeho bratom Polyneikom. Opisuje ich smrť v bratovražednej bitke, kde sa naraz v jednej chvíli obaja bratia zabijú.

Prvé dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Kreón sa po smrti Oidipa ujíma tébskeho trónu. Vydáva prísny zákaz pochovať Polyneika a necháva jeho telo napospas psom a vtákom – tým sa vlastne dopúšťa prehrešku voči gréckemu náboženstvu kde je pohreb znakom ľudskosti. Do paláca prichádza strážca a oznámi Kreontovi, že niekto odniesol Polyneikovu mŕtvolu. Kreón zúri a hrozí vinníkovi smrťou. Po prvom dejstve nasleduje prvá pieseň zboru, ktorá oslavuje človeka a jeho prácu v prospech svojej vlasti a odsudzuje každého, kto koná proti svojej vlasti.

Druhé dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Strážca pristihne Antigonu pri nelegálnom« pohrebnom obrade a odvádza ju do paláca. Antigona pred Kreonom obhajuje svoj čin s odvolávaním sa na božské zákony a mravné princípy. Kreón odmieta Antigonine argumenty a stojí si za svojím kráľovským rozhodnutím a upevňuje svoju autoritu. Dáva priviesť Isménu, ktorú podozrieva zo spolupáchateľstva. Isména bráni Antigonu a žiada rovnaký trest aj pre seba. Antigona ju od toho odrádza –Ja som si vybrala smrť, ty si si vybrala život Kreón vydá rozkaz obe uväzniť. Nasleduje druhá pieseň zboru.

Tretie dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Haimón sa snaží Kreontovi dohovoriť a schvaľuje jeho snahu o upevnenie autority, ale nie za cenu neprávosti. Haimón obraňuje Antigonu a zdôrazňuje to, čo si myslia samotní obyvatelia Téb ale boja sa vysloviť svoj názor, že Antigona by mala byť za svoj čin velebená a nie usmrtená. Kreón si naďalej stojí za svojim názorom a odmieta si dávať radiť od Haimóna. Mám hádam chodiť v tomto veku k nezrelému mladíkovi po rozum? Haimón mu oponuje: Ani pre takého muža, ktorý mnoho pozná nie je hanbou ešte mnohému sa priučiť a nebyť tvrdohlavý. Rozzúrený Haimón opúšťa kráľovský palác. Kreón rozhodne o Antigoninom a Isméninom osude. Rozhodne, že Isménu ušetrí ale Antigonu zaživa pochová do kamennej hrobky v pustatine. Tretia pieseň zboru oslavuje Erosovu moc - lásku a čo je človek schopný kvôli láske urobiť. Zamilovaný človek dokáže povýšiť pôvab nad mocenské záujmy a zákony.

Štvrté dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Antigonu odvádzajú v svadobných šatách do kamennej hrobky. Ona narieka a prirovnáva svoj osud k osudu Tantalovej dcéry, ktorá v podobe brečtanu vrástla do skaly. Ľutuje svoju mladosť a smúti za neprežitými dňami, o ktoré je pripravená. Prosí Théby a jej obyvateľov o účasť na jej nespravodlivej smrti.

Piate dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Do paláca prichádza slepý veštec Teiresias. Upozorňuje na Kreontove porušenie mravných princípov a na jeho previnenie voči božskému zákonu. Kreón si najprv neoblomne opevňuje svoju pozíciu kráľa a stojí si za svojím rozhodnutím. Teiresias mu ďalej vraví, že Kreón privolal na Téby hnev. Bohovia odmietajú obete z oltárov tébskych chrámov – čo značí ich hnev. Kreón sa dostáva do hádky s veštcom a uráža ho. Starec opustí palác. Náčelník zboru upozorňuje Kreona, že Teiresiasove veštby sa vždy naplnili. Kreón sa zlomí a vydá sa do pustatiny oslobodiť Antigonu. V piatej piesni oslavuje zbor Dionýza a prosí ho, aby ochraňoval Téby aj v čase, keď na ne privodil Kreón boží hnev.

Epilóg[upraviť | upraviť zdroj]

Do kráľovského paláca prichádza prvý posol so správou o Antigoninej a Haimónovej smrti. Antigona sa v kamennej hrobke obesila a Haimón sa pred Kreontovým zrakom prepichol mečom. Kreontova manželka Eurydika sa zrúti a vbehne naspäť do paláca. Prvý posol ide do paláca skontrolovať Eurydiku, či neurobila niečo zlého. V tom prichádza Kreón v náručí s Haimónovou mŕtvolou. Z paláca vyjde druhý posol. Oznámi Kreonovi správu, že Eurydika ho prekliala a následne spáchala samovraždu. Kreón ľutuje svoje činy a začína si uvedomovať svoje chyby. Kreón prosí bohov o odpustenie a žiada aby ho stráže odviedli. Kreón začína šalieť.