Antiochia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Antiochia pozri Antiochia (rozlišovacia stránka).
Poloha Antiochie
Opevnenie Antiochie na hore Silpius, 12. storočie

Antiochia (iné názvy: Antiocheia, Antiochea, Antiochia nad Orontomstarogr. Ἀντιόχεια ἡ ἐπὶ Ὀρόντου - Antiocheia hé epi Orontou, lat. Antiochia ad Orontem; Veľká Antiochiastarogr. Ἀντιόχεια ἡ Μεγάλη - Antiocheia hé megalé; Sýrska Antiochia) pri dnešnom tureckom meste Antakya, bolo staroveké mesto v dnešnom Turecku.

Mesto založil roku 300 pred Kr. Seleukos I. Níkátor, ktorý z neho urobil sídlo Seleukovcov. Roku 64 pred Kr. sa Antiochia stala hlavným mestom rímskej provincie Sýria. Až do neskorej antiky zostala Antiochia jedným z najdôležitejších a najväčších miest Rímskej ríše, neskôr po Konštantínopoli druhým najväčším mestom Byzantskej ríše.

Bola tu založená jedna z prvých kresťanských obcí, dokonca práve tu boli podľa Skutkov apoštolov kresťania prvýkrát označení týmto menom. Pôsobil tu Pavol z Tarsu, význam antiochijského biskupa sa prejavuje tým, že Antiochia patrí medzi päť patriarchátov starovekej cirkvi. V 5. storočí sa tento patriarchát stal strediskom sýrskej monofyzitskej cirkvi. Po sérii prírodných katastrof a po dobytí vojskami perzských Sásánovcov roku 540 mesto očividne stratilo. Z východnej byzantskej metropoly zostali iba trosky, všetko obyvateľstvo, ktoré prežilo hrôzy drancovania, perzskí vojaci odvliekli.

Čoskoro nato sa Antiochia znovu vrátila pod byzantskú nadvládu a znovu sa stala prosperujúcim mestom. V roku 613 ju znovu dobyli Peržania, v roku 638 natrvalo Arabi. Počas veľkej byzantskej ofenzívy sa roku 969 dostala Antiochia znova do rúk kresťanov. V polovici 11. storočia sa mestu darilo celkom dlho brániť pred seldžuckými Turkami, no do ich rúk padlo roku 1085.

Roku 1097 Antiochiu počas prvej križiackej výpravy obliehali križiaci. Po osemmesačnom obliehaní bola dobytá a stala sa centrom jedného z križiackych štátov, Antiochijského kniežatstva. Ako vládca sa tu presadil normanský vodca Bohemund Tarentský. Roku 1137 uznal antiochijský vládca lénnu závislosť svojho kniežatstva od Byzancie. Roku 1149 dobyl seldžucký vládca Núr ad-Dín väčšinu antiochiských dŕžav s výnimkou samotného mesta. Knieža Raimund z Poitiers s väčšinou svojich bojovníkov padol. Ovdovená kňažná Konstancia sa vydala roku 1153 za bezvýznamného a nemajetného francúzskeho šľachtica Renauda z Châtillonu, ktorý prišiel do Orientu s účastníkmi druhej križiackej výpravy. Svoju vládu udržali križiaci v meste zhruba do roku 1268.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Antiochie na českej Wikipédii.