Antislovakizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Antislovakizmus je neologizmus vyskytujúci sa v nacionalisticky orientovanej slovenskej tlači,[1] ktorý označuje nepriateľstvo alebo predpojatosť voči Slovákom ako národu a/alebo voči Slovensku ako krajine a štátu.

Slovenskom národnom korpuse sa vyskytuje v interview so spisovateľom Ladislavom Ťažkým v knihe básnika Pavla Janíka Rozhovory.[2] Ekonóm a bývalý politik Ladislav Lysák (HZDS-RSS) v článku v časopise Kultúra voči odporu k odkazu Slovenskej republiky rokov 1939 – 1945 uviedol: „...nenávistný antislovakizmus po druhej svetovej vojne surovo likvidoval dosiahnuté výsledky aj mnohých tvorcov týchto medzinárodne uznávaných výsledkov.“[3]

Vo svojom prejave pri oslavách 320. výročia narodenia Juraja Jánošíka tento výraz použil vtedajší predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico (SMER-SD):

„Vážené dámy a páni, skláňam sa pred tým, aká je v nás, Slovenkách a Slovákoch, ohromujúca sila, že sme založili vlastný nezávislý štát napriek všetkým nástrahám v uhorskom mnohonárodnostnom štáte a napriek pasci výdatne živeného antislovakizmu. Dodnes je v niektorých slovenských historikoch antislovakizmus zabitý ako skrytý bacil. Preto im a novinárskym duchovným bezdomovcom prekáža slobodná diskusia o novej terminológii, o starých Slovákoch aj o tom, že Svätopluk bol v Európe uznávaným kráľom.“[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • DEÁK, Ladislav. The Slovaks in Hungarian Politics in the Years 1918-1939. Bratislava : Kubko Goral, 1997. Dostupné online.