Antoine Henri Becquerel
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Antoine Henri Becquerel | |
|---|---|
francúzsky fyzik |
|
|
|
|
| Narodenie | 15. december 1852 Paríž, Francúzsko |
| Úmrtie | 25. august 1908 (55 rokov) Le Croisic (Département Loire-Atlantique), Francúzsko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Antoine Henri Becquerel (* 15. december 1852, Paríž – † 25. august 1908, Le Croisic (Département Loire-Atlantique), syn Alexandra Edmonda Becquerela bol francúzsky fyzik.
Objavil v roku 1876 magnetické otáčanie polarizačnej roviny svetla v plynoch, v roku 1884 infračervené pásma v slnečnom spektre, v roku 1886 skutočnosť, že pohlcovanie svetla v nerastoch je mononukleárne a nezávislé od susedných molekúl. V roku 1896 objavil prirodzenú rádioaktivitu pri skúmaní fosforescencie uránového nerastu, za čo roku 1903 dostal spolu s manželmi P. a M. Curie Nobelovu cenu za fyziku. Od roku 1908 bol predsedom francúzskej Akadémie vied.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antoine Henri Becquerel