Anton Pavlovič Čechov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anton Pavlovič Čechov
ruský spisovateľ a dramatik
ruský spisovateľ a dramatik
Osobné informácie
Narodenie29. január 1860
 Taganrog, Ruská ríša
Úmrtie15. júl 1904 (44 rokov)
 Badenweiler, Nemecká ríša
Zamestnanielekár, spisovateľ, dramatik
ManželkaOľga Leonardovna Knipperová
Dielo
Literárne hnutieNaturalizmus
Významné práceUjo Váňa,
Tri sestry,
Višňový sad
Ovplyvnený
Ovplyvnil
PodpisAnton Pavlovič Čechov, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Anton Pavlovič Čechov
(plné texty diel autora)
Spolupracuj na CommonsAnton Pavlovič Čechov
(multimediálne súbory na commons)

Anton Pavlovič Čechov (rus. Антон Павлович Чехов; * 29. január 1860, Taganrog, Ruská ríša – † 15. júl 1904, Badenweiler, Nemecká ríša) bol ruský lekár, spisovateľ a dramatik.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Anton Pavlovič Čechov sa narodil v Taganrogu ako prostredné zo šiestich detí v rodine obchodníka s potravinami. V Taganrogu navštevoval v rokoch 18681879 miestne gymnázium. Rád hrával divadlo s ochotníkmi a chodil na predstavenia miestneho divadla. Taktiež sa začal venovať písaniu anekdot a frašiek.

Mladý Čechov v roku 1882

Po ukončení gymnázia sa presťahoval do Moskvy, kde na Fakulte medicíny Moskovskej univerzity získal diplom lekára. Zo svojich príjmov živil svojich rodičov a súrodencov. Čechov pracoval ako lekár, na svojom statku zadarmo ošetroval sedliakov. Vo svojom voľnom čase prispieval do humoristických časopisov. Jeho debut vyšiel v roku 1880 v petrohradskom týždenníku Strekoza. Od roku 1882 písal pre petrohradské noviny Peterburskaja gazeta a Novoje vremja. Napriek tomu, že v tej dobe bol považovaný za známeho spisovateľa, on považoval písanie iba za svoje hobby.

V roku 1881 napísal svoju prvú divadelnú hru – aktovku Platonov. Ďalej písal najmä poviedky a k dráme sa vrátil v roku 1886 s dramatickým monológom O škodlivosti tabaku. Nasledovali hry Ivanov (1887) a séria jednoaktových frašiek: Labutia pieseň, Medveď, Pytačky, Tragikom proti svojej vôli, Svadba a Jubileum.

Koncom 80. rokov sa nakazil od jedného zo svojich pacientov tuberkulózou, ktorá ho sužovala až do konca života. V roku 1890 Čechov podnikol cestu na Sibír, už chorý na pľúca, aby písal o nútených prácach na väzenskom ostrove Sachalin. Cestovná správa opisuje otrasný „život“ vyhnancov v cárskej ríši.

V roku 1896 dokončil hru Čajka. V hre sa prepletajú motívy divadla a literatúry a ich vzťahu k životu. Čajka však v petrohradskom divadle úplne prepadla a Čechov veľmi nerád dával Stanislavskému povolenie na jej opätovné inscenovanie v Moskovskom umeleckom akademickom divadle (MCHAT). Čajka v Stanislavského a Dančenkovej réžii začala celú históriu MCHATu a zaznamenala obrovský úspech u divákov i kritiky. Čechov sa stal domovským dramatikom MCHATu a všetky jeho nasledujúce hry mali svoju svetovú premiéru práve v Moskve. Ujo Váňa (1900) vraví o tom ako obetovanie sa a neopätovaná láska ku klaviristke Jelene doženie Ivana Vojnického k zúfalému pokusu zastreliť jej manžela profesora Serebrjakova.

V roku 1901 sa Čechov oženil s herečkou Oľgou Knipperovou, ktorá stvárnila v MCHATe hlavné postavy v jeho hrách: Arkadinovú v Čajke, Jelenu v Ujovi Váňovi, Oľgu v Troch sestrách a Ranevskú vo Višňovom sade. Kvôli pľúcnej tuberkulóze sa presťahoval do Jalty (Krym).

Ten istý rok dokončil aj svoju tretiu veľkú drámu – Tri sestry. Hra rozpráva o úpadku rodiny Prozorovcov, žijúcich v ruskom malomeste, ktorých najväčšou túžbou je vrátiť sa nazad do Moskvy. Najstaršia setra Oľga je stará dievka, stredoškolská učiteľka, prostredná Máša je nešťastne vydatá za miestneho učiteľa a najmladšia Irina sníva o láske, ale po jej sklamaní ju čaká podobný osud ako Oľgu. Ich brat Andrej je zruinovaný jeho drakonickou ženou Natašou.

Poslednou Čechovovou hrou je “komédia v štyroch dejstvách” Višňový sad (1904). Krátko po premiére Višňového sadu, Čechov cestuje do kúpeľného mesta Badenweiler v Nemecku. Tu, 15. júla, ako 44-ročný, po pohári šampanského a slovách „Ich sterbe“ ("zomieram") umiera. Jeho hrob je v Moskve – na Novodevičom cintoríne.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svojej tvorbe Čechov naráža na tému tzv. „zbytočných ľudí“ – mladých talentovaných šľachticov bez zmyslu života, možnosti uplatnenia a budúcnosti. Prvým zbytočným človekom v ruskej literatúre sa stal Eugen Onegin z rovnomenného diela Alexandra Sergejeviča Puškina.

Najznámejšie Čechovove drámy sú Čajka (Чайка), Ujo Váňa (Дядя Ваня), Tri sestry (Три сестры), Višňový sad (Вишневый сад). Okrem týchto hier Čechov písal i jednoaktové hry a frašky.

Napriek tomu, že Čechov svoje hry písal ako komédie, v povedomí verejnosti zostáva skôr ako autor melancholických hier, najmä vďaka Stanislavského inscenáciám jeho hier. Čechov po premiére Troch sestier v januári 1901 napísal A. Tichonovovi: „Povedali ste, že ste nad mojimi hrami plakali. Nie ste jediný. Na to som ich však nenapísal. Stavislavskij z nich spravil sentimentálne hry. Ja som chcel niečo úplne iné. Chcel som len jednoducho a úprimne povedať: Pozrite sa sem, dívajte sa, aký zlý a nudný život vediete! Najdôležitejšie je, aby to ľudia pochopili. Keď to pochopia, budú musieť začať iný, lepší život. (...) Dovtedy však neprestanem ľuďom opakovať: Pozrite sa ako nudne a zle žijete! Nad čím tu plakať?“

Čechov nezatváral oči pred spoločenskými a rodinnými príčinami krízy identity, ale zodpovednosť pri vytváraní vlastného života prisudzoval každému indivíduu. Ale pri Stanislavského inscenáciách sa meštiacke publikum utápalo v slzách a súcite nad sebou samým, namiesto toho, aby sa konfrontovalo s vlastným “zlým a nudným” životom. Čechovove drámy mali úspech, napriek tomu je však Čechov dramatikom, ktorého jeho súčasníci nepochopili väčšmi než kohokoľvek iného.

Témou väčšiny jeho poviedok (napr. Nemocničná izba č. 6 a Priepasť) je život malomeštiakov v Rusku, hriech, zlo, úpadok duchovného života a spoločnosti. Cítiť v nich hlboký povzdych. V ďalších, ako sú Študent alebo Step, oslavuje Boha, svet a ľudstvo. V slovenčine vyšiel výber poviedok pod názvom O láske. Taktiež navštívil ostrov Sachalin, kde písal o živote trestancov v románe Cesta na Sachalin.

Výberová bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:

Aktovky a scény[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1881: Platonov
  • 1887: Labutia pieseň (Kalchas); Dramatická štúdia v jednom dejstve
  • 1888: Medveď; Žart v jednom dejstve
  • 1889: Pytačky; Žart v jednom dejstve
  • 1889: Tragikom proti svojej vôli (Zo života letných hostí); Žart v jednom dejstve
  • 1890: Svadba; Scéna v jednom dejstve
  • 1892: Jubileum; Žart v jednom dejstve
  • 1903: O škodlivosti tabaku; Dramatický monológ v jednom dejstve

Hry[upraviť | upraviť zdroj]

Prózy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Izba číslo 6
  • Prípad z praxe
  • Prelietavka
  • Nevesta (1903)
  • Step

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]