Anton Ruprecht

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anton Ruprecht
uhorský chemik a montanista
Narodenie14. november 1748
Smolník, Habsburská monarchia
Úmrtie6. október 1814 (65 rokov)
Viedeň, Rakúsko

Barón Anton Ruprecht celým menom Anton Leopold von Rupprecht (* 14. november 1748, Smolnícka Huta, Slovensko – † 6. október 1814, Viedeň, Rakúsko) bol uhorský chemik a montanista.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Anton Leopold von Rupprecht bol synom smolníckeho banského úradníka Františka Ignáca (Franz Ignaz) von Rupprechta (1712 – 1758) a jeho ženy Kataríny.[1] V rokoch 17721774 študoval s výbornými výsledkami na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici a následne sa stal banským fiškálom v Smolníku. V rokoch 17771779 bol vyslaný Dvorskou komorou vo Viedni na rozsiahlu študijnú cestu po nemeckých krajinách a do Švédska. Počas cesty absolvoval súkromne kurzy chémie u renomovaných chemikov ako Ch. F. Gellert a T. O Bergman.[2] Po návrate v roku 1779 bol vymenovaný za riadneho profesora chémie, mineralógie a metalurgie na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici.

Na tejto pozícii pôsobil veľmi úspešne až do roku 1792. Od roku 1780 zároveň vyučoval náuku o baníctve v treťom ročníku akademického kurzu. V rokoch 17861788 bol oslobodený od vyučovacích povinností, keďže vykonával funkciu riaditeľa amalgamačnej huty v Sklených Tepliciach. Tu významným spôsobom vylepšil Bornovu nepriamu amalgamačnú metódu a zúčastnil sa na diskusiách medzinárodného hutníckeho kongresu, na ktorom sa počas roku 1786 zišli hutnícki odborníci z celej Európy. Zaviedol aj iné inovácie, ako napríklad prvé bleskozvody na skladoch pušného prachu.

Od roku 1792 až do svojej smrti pôsobil v Dvorskej komore pre mincovníctvo a baníctvo vo Viedni. Sprvu na pozícii banského radcu-referenta, neskôr ako dvorský radca. Za významné zásluhy o baníctvo v habsburskej ríši mu bol v roku 1808 udelený Rytiersky rád Sv. Štefana a bol povýšený do barónskeho stavu (s predikátom von Eggenberg). V rokoch 1812 a 1813 viedol vyšetrovaciu komisiu Dvorskej komory, ktorej úlohou bolo vyšetriť okolnosti povstania banskoštiavnických baníkov.[3] Zároveň bol poverený vypracovať návrh reforiem vyučovania na banskej akadémii, čo však kvôli chorobe už nestihol.[4]

Tvorba a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Untersuchung des röthlichen Ganggesteins oder sogennanten Feldspaths von Kapnik in Siebenbürgen. Philosophische Arbeiten der einträchtigen Freunde in Wien, 1783, 1. Quartal, s. 55 – 57.
  • Über das Kapniker röthliche goldhaltige Ganggestein, den siebenbürgischen gediegenen Spießglaskönig und ein neues Nagyager Golderz. Philosophische Arbeiten der einträchtigen Freunde in Wien, 1783, 1. Quartal, s. 59 – 63.
  • Über den vermeintlichen siebenbürgischen gediegenen Spießglaskönig. Philosophische Arbeiten der einträchtigen Freunde in Wien, 1783, 1. Quartal, s. 70 – 73.
  • Über den ungarischen Pechstein. Philosophische Arbeiten der einträchtigen Freunde in Wien, 1784, 2. Quartal, s. 54 – 56.
  • Zergliederung und Beschaffenheit der nächsten Bestandteile eines zu Nagyág von jeher einbrechenden, bis nun zu aber unbestimmten Golderzes. Philosophische Arbeiten der einträchtigen Freunde in Wien, 1785, 4. Quartal, s. 51 – 70.
  • Versuche über die Auflösbarkeit des Goldes in metallischer Gestalt durch die dephlogistirte Salzsäure. Philosophische Arbeiten der einträchtigen Freunde in Wien, 1785, 4. Quartal, s. 86 – 92.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LACKO, Miroslav. Príspevok k archontológii Vrchného inšpektorského úradu v Smolníku do roku 1788. Montánna história : Ročenka o dejinách baníctva a hutníctva (Limbach), 2010, roč. 3, s. 94 - 195, tu 168. ISSN 1338-5984.
  2. KONEČNÝ, Peter. The Hybrid Expert in the ‘Bergstaat’ : Anton von Ruprecht as a Professor of Chemistry and Mining and as a Mining Official, 1779–1814. Annals of Science, júl 2012, roč. 69, čís. 3, s. 335 - 347, tu 337. Dostupné online [cit. 2016-12-22]. ISSN 0003-3790.
  3. PAULINYI, Ákoš. Sociálne hnutie baníkov na strednom Slovensku na prelome 18. a 19. storočia. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1966. S. 125nn..
  4. KONEČNÝ, Peter. Reformbestrebungen im Bereich des Montanschulwesens in der Habsburgermonarchie, 1809 - 1849. Montánna história : Ročenka o dejinách baníctva a hutníctva (Limbach), 2011, roč. 4, s. 78 - 100, tu 82. ISSN 1338-5984.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KONEČNÝ, Peter. The Hybrid Expert in the ‘Bergstaat’ : Anton von Ruprecht as a Professor of Chemistry and Mining and as a Mining Official, 1779–1814. Annals of Science, July 2012, Vol. 69, No. 3, s. 335 – 347, ISSN 0003-3790.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]