Anton Augustín Baník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anton Augustín Baník
slovenský kultúrny historik a archivár
Narodenie26. február 1900
Valaská
Úmrtie29. december 1978 (78 rokov)
Martin
Hrob na Národnom cintoríne v Martine

Doc. PhDr. Anton Augustín Baník, CSc. (* 26. február 1900, Valaská – † 29. december 1978, Martin) bol slovenský kultúrny historik, filológ, kultúrny a národný filozof, redaktor, knihovník, archivár, špecializujúci sa na slovenské národné obrodenie.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na klasickom gymnáziu vo Vacove (Maďarsko). Po maturite roku 1917 sa zapísal na Polytechniku v Budapešti, odkiaľ prešiel roku 1919 na techniku do Brna. Štúdium prerušil a roku 1923 študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pre toto štúdium ho získal Jozef Škultéty. Štúdium dokončil až v roku 1934 popri zamestnaní. Pracoval v knižnici a archíve Krajinského úradu (19281930) a v redakcii Slováka (19301932) v Bratislave; ďalej ako knihovník, archivár, redaktor a kustód Múzea F. R. Osvalda v Spolku sv. Vojtecha v Trnave (1932 – 1938). Potom vstúpil od roku 1938 natrvalo do služieb Matice slovenskej v Martine ako knihovník a neskôr správca Slovenskej národnej knižnice, ďalej ako archivár a redaktor Sborníka Literárno-vedeckého odboru SSV. V roku 1940 sa habilitoval na Slovenskej univerzite v Bratislave na docenta a v rokoch 19431949 prednášal na nej dejiny staršej slovenskej literatúry. Zúčastnil sa v Slovenskom národnom povstaní. Od roku 1949 nesmel na univerzite prednášať. Utiahol sa v Matici slovenskej a intenzívne tu pracoval. Po vydaní zákona o Matici slovenskej bol v rokoch 1954 - 1960 vedúci jej Literárneho archívu. V júni 1956 ho obvinili z údajných kontaktov s emigráciou počas jeho študijného pobytu vo Viedni. Nepreverili ho a roku 1958 pozbavili funkcie, no mohol tu ostať ďalej pracovať. O rok mu cenzúra nedovolila publikovať monografiu o F. Lisztovi Jakub Miľštejn, ktorej časť už bola vytlačená. V Matici pracoval až do roku 1971, keď odišiel na dôchodok. V posledných rokoch na odpočinku sa venoval usporiadaniu svojho archívu a knižnice (100 000 jednotiek), ktorú daroval Matici. Zomrel v Martine a je pochovaný v tamojšom Národnom cintoríne.

Dielo (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Práce z oblasti filozofie slovenského národa[upraviť | upraviť zdroj]

  • Národné meno Slováka. In: Kultúra, 1936, č. 1.
  • Poslanie Slovákov v dejinách. In: Kultúra, 1936, č. 1, s. 11–15.
  • Pohľad na ideové základy Spolku svätého Vojtecha. In: Kultúra, 1937, s. 255–259.
  • O národnej jednote Slovákov. In: Slovensko, 1940, s. 81 a nasl.
  • Kresťanská idea v slovenskom národnom živote. In: Kultúra, 1943, č. 4, s. 148–158.
  • O historickom poslaní slovenského národa. Podklad pre reláciu v Slovenskom rozhlase 26. 11. 1943, ALU SNK A. A. Baník. sign. 132A08, 4 s.
  • Duchovná jednota slovenského národa, 1946.
  • O dialektickej podstate slovenského konfesionalizmu (skrátený text). In: Slovenské pohľady, 1947, č. 11–12. s. 653–666.
  • O dialektickej podstate slovenského konfesionalizmu, 2. vyd., úplný a dopracovaný text, Martin, 2000, 79 s.

Historické práce z obdobia Veľkej Moravy[upraviť | upraviť zdroj]

  • O veľkej Morave a o historických problémoch slovenského praveku. In: Slovenský národ, 1926.
  • Devinizmus. In: Budúcnosť, roč. 2, 1928, č. 2, 3. - Pramene, literatúra i podstata dejín o Pribinovi a Koceľovi. In: Kultúra, 1933, č. 7–8.
  • Apoštol Gorazd, Bernolákovci v národnom živote slovenskom, 1935.
  • Apoštol Gorazd v dejinách, slovenský kňaz, spisovateľ a svätec. In: Kultúra, 1937, č. 4.

Historické a literárno-historické práce o veľkých postavách slovenských dejín[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Hollý a slovenské národné obrodenie. In: Vatra, 6, 1924/1925, č. 1–2, s. 21–23, č. 3, s. 57–63, č. 4–5, s. 91–95.
  • (vyd.): Pamiatke Trnavskej univerzity, Trnava, 1935.
  • Autobiografia Jozefa Viktorina. In: Sborník literárno-vedného odboru SSV, 2, 1935, zv. 1, s. 99-167.
  • Význam Trnavskej univerzity a trnavských univerzitných slávností. In: Kultúra, 1935, č. 1–12, s. 540–551.
  • J. B. Magin a jeho politická, národná i kultúrna obrana Slovákov roku 1728, Trnava, 1936.
  • Pomocníci A. Bernoláka v rokoch 1786 –1790 pri diele slovenského literárneho obrodenia. In: Kultúra, 1937, č. 9–10, , s. 193–203.
  • Novšie údaje na poznanie J. B. Magina, jeho diela i doby, Trnava, 1937.
  • Zemplín, Šariš a Spiš v pravom svetle. In: Slovenský typograf, 1940, s. 44 a nasl.
  • „Cirkulár“ slovenského typografa Gabriela Ruttkayho-Danka z roku 1817. In: Tamže, 1941, s. 59 a nasl.
  • 180 rokov tomu, čo sa narodil vo Veľkých Chlievanoch pri Bánovciach J. Palkovič. In: Kultúra, 1943, č. 12, s. 585 – 599.
  • Tri prejavy Š. Moyzesa na valných hromáždeniach MS v rokoch 1863–1865, Martin, 1947.
  • (zost.): Pozdravné listy Š. Moyzesovi v rokoch 1861–1863, Martin, 1947.
  • Pracovné námety pre miestne odbory MS, 1949.
  • Literárny archív MS, jeho kultúrny význam, pracovné úlohy a stav, Martin, 1958.
  • Rok zo života Juraja Fándlyho. In: Slovenské pohľady, 1950, č. 9, s. 507–551.
  • Pripomienky k hodnoteniu Apológie J. B. Magina. In: Historický časopis, 25, 1977, č. 3, s. 411–418.

Práce o slovenskom jazyku[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenská reč a jej zovnútorný a vnútúrný vývoj. In: Pamätnica Spolku slovenských akademikov Tatran, Brno, 1923, s. 15–176.
  • Zveľadenie jazyka slovenského. In: Slovák (18. 10.—26.11) 1931.
  • Návrh literárneho odboru SSV na úpravu pravidiel slovenského jazyka, T 1932.
  • Návrh literárneho odboru SSV na úpravu pravidiel slovenského jazyka. In: Kultúra, 1937,č. 14.

Práce o ňom (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • KUZMÍK, J.: Dr. A. A. Baník, bibliotekár MS a správca Slovenskej národnej knižnice. In: Knižnica 2 (6), 1960, s. 10–35.
  • TIBENSKÝ, J.: A. B. Baník, šesťdesiatročný. In: Knižničný zborník 1960, Martin, 1960.
  • LIBA, P (red.) A. A. Baník šesťdesiatročný. Autobiografia, Martin, 1970.
  • AMBRUŠ, J.: K sedemdesiatke A. A. Baníka. In: Slovenská archivistika 5, 1970, č. 1.
  • MAŤOVČÍK, A.: A. A. Baník, sedemdesiatročný. In: Slovenské pohľady, 1970, č. 3, s. 32–133.
  • A. A. Baník sedemdesiatročný – v personálnej typodokumentácii. Martin, 1970, 150 s.
  • MARTÁK, J.: Vzácny človek. In: Matičné čítanie, 1970, č. 4.
  • nekrológy: In: Historický časopis, 27, 1979, č. 2, s. 332. – In: Slovenská literatúra, 26, 1979, č. 3, s. 309.
  • MAŤOVČÍK, A. : Národná a svetonáhľadová koncepcia A. A. Baníka. In: Viera a život, 1991, č. 4, s. 296–302.
  • Na margo Baníkových úvah o slovenskom konfesionalizme. In: Baník, A.A.: O dialektickej podstate slovenského konfesionalizmu, Matin, 2000, s. 71–79.
  • Anton Augustín Baník (Kapitoly zo života a diela). Martin : Slovenská národná knižnica 2010, 177 s.
  • LETZ, J.: A. A. Baník. In: Slovenská kresťanská filozofia 20. storočia a jej perspektívy, 2010, s.28 - 37, 304 - 305.

Biografický zdroj[upraviť | upraviť zdroj]