Anton Zachariáš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anton Zachariáš
Narodenie14. január 1938
Vyšná Jedľová
Úmrtie13. september 2000 (62 rokov)
Košice
Známy vďakavyučovanie esperanta
Aktívne roky1955 – 2000

Anton Zachariáš (* 14. január 1938, Vyšná Jedľová – † 13. september 2000, Košice) bol slovenský esperantista.

Okrem slovenčiny a esperanta ovládal aj češtinu, poľštinu, maďarčinu, ruštinu a nemčinu.[1]

Esperanto[upraviť | upraviť zdroj]

Esperanto sa naučil v 1955, vyučovať ho začal v 1961. Bol považovaný za jedného z najlepších učiteľov esperanta pomocou priamej metódy. Kurzy viedol po celej Európe – Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Litva, Nemecko, Španielsko, Turecko, Bulharsko.[1] Od roku 1972 pravidelne učil na vtedajších Letných školách esperanta na Slovensku. Naposledy viedol medzinárodný kurz pre pokročilých v Poprade jeden mesiac pred svojím úmrtím.

Bol činný od miestnej po medzinárodnú úroveň. Pravidelne prispieval do časopisu Esperantisto Slovaka. Esperanto propagoval v rozhlase a televízii. Od roku 1990 do 1994 profesionálne pracoval v Slovenskom esperantskom zväze.[1]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Strieborná medaila Slovenského esperantského zväzu – 1983
  • Zlatá medaila Slovenského esperantského zväzu – 1987

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c VAJS, Ján. 100 významných osobností slovenského esperantského hnutia - 100 gravaj personoj de slovaka Esperanto-movado. Redakcia Peter Baláž; preklad Ľubomír Fajth; ilustrácie Eva Brezániová; Jazyková korekcia (II. vydanie) Katka Nosková. 2. opravené a doplnené vyd. Partizánske : Espero, 2009 (2009-12 tlač). 50 s. ISBN 978-80-89366-07-1. S. 38. (slovensky, esperantsky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anton Zachariáš na esperantskej Wikipédii.