Antropogénna klimatická zmena

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Antropogénna klimatická zmena (iné názvy: antropogénna zmena klímy, antropogénna zmena podnebia) je zmena podnebia na globálnej alebo lokálnej úrovni, zapríčinená dôsledkami ľudskej činnosti.[1] Možno ju čiastočne pozorovať už od neolitu, ale najvýraznejšia je zhruba od 18./19. storočia (globálne otepľovanie a pod.).

Mechanizmy ktorými ľudstvo ovplyvňuje podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Navyšovanie podielu CO2 v atmosfére, ktoré výrazne koreluje, so zvýšením priemerných teplôt v posledných desaťročiach.
  • Emisie aerosólov, ktoré ovplyvňujú vlastnosti atmosféry.
  • Efekt tepelného ostrova, ktorý v dôsledku narastajúcej urbanizácie zvyšuje priemerné globálne teploty.
  • Rozsiahle zmeny krajinného rázu, týkajúce premeny krajiny v procese zintenzívňovania poľnohospodárstva, jeho "spriemyselňovania" - industrializácie , čiže pestovania monokultúr, čo má za následok redukciu biodiverzity, a cez zmenu zloženia rastlinných druhov až dezertifikáciu krajiny, na zmenu hydrologického režimu krajiny (odpar vody, zadržiavanie zrážok), a následne zmeny podnebia v lokálnom i globálnom meradle.
  • Rozširovanie antropogénneho reliéfu v krajine, ako napríklad budovanie vodných diel a regulácie vodných tokov (extrémnym prípadom je Aralské jazero), budovania diaľničnej infraštruktúry a pod. čo má za následok ešte drastickejšie zmeny, pre hydrologický režim krajiny, a následne aj na lokálne aj globálne podnebie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SHMU. Klimatická zmena -príčiny [online]. Bratislava: Slovenský hydrometeorologický ústav, [cit. 2021-12-27]. Dostupné online.