Antun Mihanović
| Antun Mihanović | |
|---|---|
 |
|
|
|
|
| Narodenie | 10. jún 1796 Záhreb, Chorvátsko |
| Úmrtie | 14. november 1861 (65 rokov) Klanjec, Chorvátsko |
| Známy vďaka | autor chorvátskej hymny, predstaviteľ myšlienky ilyrizmu |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Antun Mihanović (* 10. jún 1796, Záhreb – † 14. november 1861, Klanjec) bol chorvátsky básnik, predstaviteľ myšlienky ilyrizmu. Známy je najmä vďaka slovám chorvátskej hymny.
Antun Mihanović študoval právo a neskôr pracoval ako vojenský sudca. Slúžil ako rakúsky konzul v Belehrade, Solúne, Smyrne, Konštantínopole a Bukurešti. V roku 1858 odišiel ako poradca ministra a až do svojej smrti žil v Novom Dvore.
Napísal báseň Horvatska domovina, ktorá sa koncom 19. storočia stala chorvátskou hymnou. Pieseň bola prvýkrát vydaná v roku 1835 v 10. vydaní kultúrneho magazínu Danica ilirska. V roku 1846 bola hudobne upravená Josipom Runjaninom a v roku 1861 dodatočne upravená Vatroslavom Lichteneggerom a prvýkrát prezentovaná na verejnosti v tejto podobe. Ako národná hymna bola prijatá v roku 1891.
Napísal knihu Rěč domovini o hasnovitosti pisanja vu domorodnom jeziku, ktorá bola vydaná vo Viedni v roku 1815. Myšlienky uverejnené v tejto knihe sa stali jednými zo základov ilyrizmu.
Iné projekty[upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antun Mihanović
 |
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
