Apatia
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Apatia je stav, kedy jedinec nemá záujem, prípadne je ľahostajný voči niektorým aspektom emocionálneho a sociálneho života alebo fyzickej činnosti.
Historický význam [upraviť]
Výraz apatia má etymologický pôvod v gréckom slove απάθεια (apatheia), ktorým sa označoval duševný pokoj, necitlivosť a oslobodenosť od afektov, inak povedané stav bez afektov. Dosiahnuť takúto apatiu sa pokúšali najmä predstavitelia stoicizmu.
Podľa stoikov je apatia prirodzená vlastnosť mudrca, ktorý s neohrozenou rovnováhou ducha vie znášať nestálosti každého druhu a protivenstvá života a s rovnakým pokojom prijíma šťastie i nešťastie, dobro i zlo.
V súčasnosti sa tento výraz používa predovšetkým v oblasti psychológie vo význame popísanom vyššie.