Aplit
| Aplit | |
| vyvreté horniny (žilné) | |
 Aplit zo západokarpatského tatrika, Chopok, Nízke Tatry |
|
| Hlavné minerály | kremeň, živce, sľuda |
| Akcesórie | turmalín |
| Textúra | jemnozrnná |
| Farba (y) | biela, sivá, svetlo žltá |
| Pozri aj portál Vedy o Zemi | |
Granitový aplit je jemnozrnná žilná vyvretá hornina, zložená prevažne z kremeňa, živcov a nízkeho objemu sľúd. Patrí medzi žilné ekvivalenty granitoidných hornín.
Okrem granitoidných aplitov existujú aj aplity syenitového alebo dioritového zloženia.
Obsah |
Vznik [upraviť]
Aplity tvoria (vonkajšiu) hraničnú zónu pegmatitových žíl. Tvorí ich zvyšková magma, ktorá sa oddelila od granitoidných intrúzií. Obyčajne kryštalizujú v puklinách chladnúcich granitoidov.
Zloženie a vlastnosti [upraviť]
Aplity sú veľmi jemnozrnné horniny. Ich zrná sú menšie ako 2 mm[1], väčšinou okolo 0,5 mm[2]. Zložené sú hlavne z kremeňa a živcov (ortoklas, kyslé plagioklasy), niekedy i muskovitu. Sú pomerne odolné a ťažko zvetrávajú. Ak prerážajú telesá magmatitov, sú viditeľné v teréne v podobe chrbátov a valov[3]. Má panalotriomorfnú štruktúru.
Výskyt [upraviť]
Vystupuje vo forme žíl (často tenších ako 20 cm[4]) v hrubozrnnejších vyvretých horninách.
Lokality [upraviť]
Vo svete [upraviť]
V Česku sú bežné napr. v Stredočeskom plutóne.
Slovensko [upraviť]
V Západných Karpatoch sa vyskytujú iba v pásme jadrových pohorí v Malých Karpatoch, sú zriedkavejšie ako pegmatity.
Použitie [upraviť]
Aplity na rozdiel od pegmatitov, ktoré obklopujú nemajú osobitné využitie[3].
Referencie [upraviť]
- ↑ Krist, E., Krivý, M., 1985; Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
- ↑ http://www.geology.cz - On-line Geologická encyklopedie (Online) prístup: 5.11.2008
- ↑ a b http://www.mineraly.sk - Aplit (Online) prístup: 5.11.2008
- ↑ Kearey, P., 2001: Dictionary of Geology. Penguin Books Ltd., London, 311 s.
Zdroj [upraviť]
Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
