Apoptóza
Apoptóza je programovaná bunková smrť. Na bunku pôsobia signály (z vnútorného alebo vonkajšieho prostredia), ktoré postupne vedú k tomu, že bunka sama rozštiepi svoju DNA na fragmenty, rozloží vlastné proteíny a pomocou cytoskeletu sa rozpadne na viacero apoptotických teliesok, ktoré sú v extracelulárnom prostredí pohltené okolitými bunkami. V tom sa líši od nekrózy, kedy je bunka zničená „násilne“, jej obsah vytečie do okolia ostatných buniek a môže ich svojím obsahom neadekvátne ohroziť (výlevom mediátorov, ktoré mala vo vnútornom prostredí).
Apoptóza je veľmi dôležitá v embryonálnom vývoji (prsty na rukách sa zakladajú aj s blanami medzi prstami a neskôr odumrú apoptózou), i pri raste organizmu a jeho jednotlivých častí. Veľký význam má takisto pri rozpoznávaní nekontrolovateľne sa množiacich buniek. Organizmus má ochranné mechanizmy, ktoré dokážu takýmto bunkám príslušnou signalizáciou „vnútiť“ apoptózu.
Zdroj [upraviť]
- KITTNAR, Otomar a kol. Lékařská fyziologie. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3068-4. (po česky)
 |
Tento článok týkajúci sa biológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
