Appendix Vergiliana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Appendix Vergiliana (Dodatky k Vergíliovi) je zbierka latinskej poézie, ktorá bývala tradične pripisované Vergíliovi. Dnes je táto domnienka veľkou časťou odborníkov odmietaná, keďže väčšina básni v súbore vykazuje vplyv nielen Vergília ale aj neskoršieho básnika Ovídia a musí pochádzať až z obdobia po Vergíliovej smrti. Appendix je napriek tomu zaujímavý z hľadiska sledovania vplyvu veľkého rímskeho básnika na neskoršiu generáciu latinských spisovateľov.

Názov Appendix Vergiliana ako aj usporiadanie zbierky pochádza z pera francúzskeho humanistu Josepha Scaligera, ktorý ich vytvoril roku 1572. Kompilácia poézie v zborníku bola ukončená počas humanizmu, pričom niektoré básne, ako napríklad Culex (Komár) boli pripisované Vergíliovi už v staroveku, kým iné, ako napríklad Moretum (Šalát), sa takéhoto zvečnenia dočkali až počas stredoveku. Kto je skutočným autorom či autormi Appendixu a kedy zborník vznikol zostáva nejasné.

Básne[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dirae (Kliatby) – útočná hexametrická skladba s tematikou konfiškácie autorovho pozemku (odkaz na Vergíliove Bucolica), možno ju datovať do obdobia krátko po Vergíliovej smrti.
  • Lydiabukolická báseň ospevujúca dievča menom Lydia, možno ju datovať do obdobia krátko po Vergíliovej smrti.
  • Catalepton (Drobnôstky) – súbor 15 krátkych básní rôzneho obsahu a metier, všetky sú príliš nízkej kvality, aby mohlo byť vôbec uvažované o Vergíliovom autorstve.
  • Culex (Komár) – epillion pojednávajúci o smrti hrdinského komára, ktorý svojim bzukotom zachráni spiaceho pastiera pred uštipnutím jedovatým hadom. Namiesto vďaky ale pastier otravný hmyz zabije a komár sa odoberá do podsvetia, odkiaľ sa vracia ako duch, aby sa pastierovi v sne sťažoval na neprávosť. Ide veľmi jasne o paródiu hrdinskej epiky, v ktorej sa často objavuje motív hridnskej smrti a zostupu do podsvetia.
  • Ciris (Volavka) – epillion pojednávajúci o premene mytologickej hrdinky Scylly na volavku.
  • Copa (Krčmárka) – črta písané v elegickom distichu, predmetom je krásna krčmárka, ktorá láka návštevníkov do svojho podniku tancom.
  • Moretum (Šalát) – realistická báseň opisujúce raňajky na vidieckom statku.
  • Priapea – tri básne oslavujúce bôžika plodnosti Priapa.
  • Elegiae in Maecenatem (Elégie venované Maecenatovi) – dve elegické skladby napísané pri príležitosti Maecenatovej smrti, teda okolo roku 8 pred Kr. (v tejto dobe bol Vergílius už 11 rokov mŕtvy)
  • Aetna – didaktická skladba zaoberajúca sa sopečnou činnosťou, tematicky zaujímavá, ale po štylistickej stránke ani zďaleka nedosahuje Vergíliovu úroveň, vznikla pravdepodobne až v dob cisára Neróna.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Conte, G.B. Dějiny římské literatury. Praha: KLP, 2003.