Apple Lisa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apple Lisa s dvoma 5¼-palcovými mechanikami, na vrchu s externým pevným diskom

Apple Lisa bol revolučný osobný počítač vytvorený spoločnosťou Apple Computer začiatkom 80. rokov 20. storočia. Projekt Lisa sa v Apple začal v roku 1978 a postupne prerástol do tvorby výkonného osobného počítača s grafickým užívateľským rozhraním (GUI) pre komerčných zákazníkov. Okolo roku 1982 bol Steve Jobs odvolaný z projektu Lisa a pripojil sa k projektu Macintosh. Hoci Macintosh nie je priamym potomkom Lisy, spája ich niekoľko spoločných vlastností.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

V dokumentácii k pôvodnému počítaču je tento nazývaný iba The Lisa no oficiálne sa Apple vyjadrilo, že ide o akronym - Local Integrated Software Architecture - v preklade lokálna integrovaná softvérová architektúra. Zamestnanci Applu ho však volali Lisa: Invented Stupid Acronym, čiže Lisa: hlúpa vymyslená skratka. S najväčšou pravdepodobnosťou je však počítač pomenovaný po Lise Jobs, prvej dcére Steva Jobsa, ktorá sa narodila práve v roku 1978.

Hardvér[upraviť | upraviť zdroj]

Lisa bola uvedená na trh 19. januára 1983 za cenu 9 995 dolárov. Bol to prvý komerčný osobný počítač s GUI a myšou. Využíval procesor Motorola 68000 taktovaný na 5 MHz a mal neuveriteľných 1 MB RAM. Lisa mala dve 5¼-palcové disketové mechaniky a voliteľne i 5-megabajtový pevný disk (pôvodne určený pre počítač Apple III). Neskorší model Lisa 2 mal jedinú 3½-palcovú disketovú mechaniku a voliteľne 5 alebo 10 MB pevný disk. V roku 1984, v čase uvedenia Macintosha Apple rozhodlo zdarma poskytlo majiteľom pôvodnej Lisy upgrade - spoločnosť zdarma poskytla 5 MB pevné disky.

Softvér[upraviť | upraviť zdroj]

Operačný systém Lisy umožňoval kooperatívny (nie preemptívny) multitasking a pracoval s virtuálnou pamäťou, čo boli na tú dobu neuveriteľne pokročilé funkcie. Využívanie virtuálnej pamäte spolu s pomalým pevným diskom však niekedy viedlo k výraznému poklesu výkonu počítača.

Lisa mala dva používateľské módy: Office System a Workshop. Prvý bol grafickým rozhraním pre koncových užívateľov s textovým procesorom, tabuľkovým kalkulátorom a ďalšími kancelárskymi aplikáciami, druhý bol pre vývojárov, prakticky celý v textovom režime (okrem textového editora).

Obchodné fiasko[upraviť | upraviť zdroj]

Lisa bola pre Apple komerčným fiaskom. Potenciálni zákazníci z obchodných kruhov dávali prednosť výrazne lacnejšiemu, no i menej schopnému IBM PC. Posledným klincom do rakvy Lisy bolo predstavenie Macintosha v roku 1984, ktorý mal tiež GUI a myš, no štvrtinovú cenu (2495 dolárov). Hoci boli vydané ešte dve verzie Lisy (Lisa 2 a Macintosh XL s čipom Mac-ROM), Lisa sa prestala vyrábať v auguste 1986.

V čase, keď bolo 96 kilobajtov RAM považovaných za extravaganciu, najväčšiu časť ceny Lisy tvorila práve operačná pamäť veľkosti 1 MB. Väčšina osobných počítačov sa začala dodávať s 1 MB RAM až koncom osemdesiatych rokov.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci bola Lisa mimoriadne drahá, stredne veľké americké podniky zvyčajne vlastnili aspoň jeden exemplár. Dôvodom bolo, že programové vybavenie počítača dokázalo vytvárať pekné dokumenty, ktoré sa následne dali tlačiť na ihličkovej tlačiarni Apple. Lisu väčšinou v kanceláriách používalo viacero ľudí a tak keď na trh prišiel lacný Macintosh, ľudia už vedeli o výhodách grafického rozhrania.

Lisa bola aj kompletne lokalizovaná do britskej angličtiny, francúzštiny, nemčiny, španielčiny, taliančiny a niekoľkých škandinávskych jazykov.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]