Aquileia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 45°46′S 13°22′V / 45.767°S 13.367°V / 45.767; 13.367
Aquileia
mesto
View over Aquileia.jpg
Štát Taliansko Taliansko
Región Furlansko-Júlske Benátky
Provincia Udine
Nadmorská výška m n. m.
Súradnice 45°46′S 13°22′V / 45.767°S 13.367°V / 45.767; 13.367
Rozloha 36 km² (3 600 ha)
Obyvateľstvo 3 519 (31. 12. 2009)
Hustota 97,75 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 33051
Tel. predvoľba 0431
Poloha mesta v rámci Talianska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Talianska
Wikimedia Commons: Aquileia
Webová stránka: www.comune.aquileia.ud.it
Archaeological Area and the Patriarchal Basilica of Aquileia**
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Udine aquileia2.jpg
Rímske fórum
Štát Taliansko Taliansko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá iii, iv, vi
Identifikačné č. [UNESCO 825]
Región** Lokality Svetového dedičstva v Európe
História zápisu
Zápis 1998  (22. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Aquileia je mesto v severnom Taliansku s bohatou históriou. Nachádza sa v kraji Furlansko (tal. Friuli) v provincii Udine.

Antické pamiatky a patriarchálna bazilika boli v roku 1998 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Rímska doba[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne to bola keltská osada menom Akilis, ktorú založil keltský kmeň Karnov z Álp, žili tu pravdepodobne aj pôvodní italickí, Veneti a asi aj Illýri. V 2. storočí pred Kr. oblasť ovládli Rimania. Rímski konzuli Publius Cornelius Scipio Nasica, Gaius Flaminius a Lucius Manlius Acidinus boli rímskym senátom vyslaní založiť mesto Aquileia spolu s 3000 rímskymi kolonistami. Neskôr sa k nim pripojili ďalšie početné rodiny. Mesto nazvali podľa severotalianskej rieky Natisone, po latinsky Aquilis. Aquileiu aj celý kraj Venetia teda kolonizovali Rimania. V roku 89 pred Kr. mesto získava štatút municípia a všetci obyvatelia mesta získavajú občianstvo. Vzostup Aquileie však nastal za prvého cisára Augusta, ktorý mesto povýšil na hlavné mesto (caput) kraja Venetia et Histria (Venecia a Histria). V tom čase už žili v Itálii iba dva národy, a to Rimania a Gréci. Za Augustovho obdobia tu boli postavené luxusné vily. Rozmach nasledoval v neskorších obdobiach.

Niekedy v 2. storočí tu bolo postavené veľkolepé fórum s chrámom, verejnou bazilikou a inými administratívnymi budovami. Aquileia bola veľmi známa aj vďaka svojmu riečnemu prístavu, ktorého ruiny vidíme aj dnes. Tento prístav veľkolepo posilnil cisár Claudius. Mesto však malo aj svoj námorný prístav na neďalekom ostrove Gradus, (dnes Grado, turistická oblasť). V Grade boli aj domy civilistov a až tri kresťanské baziliky, dve stoja dodnes. V neskororímskom období v Grade vznikla vojenská pevnosť s posádkou, ktorú tu umiestnil cisár Diocletianus. V Aquilei bol aj cintorín (sepolcretum), ktorý sa nám skoro neporušený zachoval dodnes, veľké thermy a hipodróm, z ktorých sa však po hunskom útoku nič nezachovalo. Pri Aquilei viedla aj cesta Via Iulia Augusta, ktorá funguje dodnes pod rovnakým menom. Pre obyčajných obyvateľov boli postavené bytové viacposchodové domy (insulae). V meste nechýbal ani akvadukt a kanalizácia. Aquileia patrila medzi najväčšie mestá v ríši a mohla sa rovnať Rímu, Antiochii či Alexandrii. V 4. storočí tu bola postavená veľká kresťanská bazilika na podnet cisára Konštantína a aquileiského biskupa Theodoriana. Nasledujúci biskup Fortunatianus dal baziliku zväčšiť. Stál tu aj veľkolepý biskupský palác. Bazilika bla zničená počas vpádu Hunov, no jej mozaiky môžeme obdivovať i dnes. Tieto mozaiky sú najväčšie mozaiky v Európe. V Aquilei sa končila aj slávna jantárová cesta, ktorá sa tiahla od Severného mora cez Carnuntum až sem. Odtiaľto sa jantár vyvážal do rôznych končín ríše.

Prvýkrát sa Aquileia stala predmetom bojov v roku 69, keď ju ovládol cisár Vespasianus, ktorý bojoval s cisárom Vitelliom o vládu v impériu.

Veľká kríza v meste však nastala až v roku 167, keď sa k mestu blížili zadunajskí barbari, ktorí prelomili panónsky Limes Romanus (Slovensko). Cisár Marcus Aurelius ich však v spomínanom roku v bitke pri Aquilei porazil a zatlačil. V nasledujúcom storočí proti mestu vytiahol proticisár Maximinus Thrax, ktorý mesto chcel dobyť, no obliehatelia boli hladní, a tak cisára zabili. Aquilejčania boli takí bohatí, že vyhladovali dobyvateľov. Aquilei velili dvaja generáli, Crispinus a Menophilon. Pred touto vojnou Aquilejčania postavili okolo mesta hradby, ktoré v predošlých rokoch neboli potrebné. Opevnil sa aj prístav. V okolí mesta sa pestovalo lahodné hrozno a obilie, preto boli mestské sklady plné veľkých amfor. Obyvatelia Aquilei teda nepociťovali žiadne nedostatky.

V roku 361 cisár Iulianus Apostata mesto počas občianskej vojny obľahol a dal zmeniť tok rieky Aquilis (Natisone), čím porušil mestský prístav, a tak úloha prístavu definitívne pripadla Gradu. V roku 381 sa tu uskutočnila cirkevná synoda, kde sa diskutovalo proti arianskej forme kresťanstva. Na tejto synode sa zúčastnil aj mediolansky biskup Ambrosius, hlava vtedajšej cirkvi a najvplyvnejší muž po cisárovi Theodosiovi.

Neskôr sídlil v Aquilei uzurpátor Eugenius, ktorý v 4. storočí uzurpoval moc cisárovi Valentinianovi II. Valentiniana II. zabil veliteľ rímskych vojsk, Frank Arbogastes a na trón dosadil spomínaného Eugenia. Eugenius aj Arbogast boli porazení východným cisárom Theodosiom. Táto bitka sa odohrala neďaleko Aquileie. Potom Aquileiu dvakrát obliehal vizigótsky kráľ Alarich I., ktorý neskôr dobyl Rím. V polovici 5. storočia Huni pod vedením Attilu po porážke na Katalaunských poliach vytiahli proti Itálii a plienili celý jej sever. V roku 452 po trojmesačnom neúspešnom obliehaní náhodnou strelou prelomili časť hradieb a úplne zničili mesto. Nič z mesta neostalo stáť. I bazilika bola vypálená. Časť obyvateľstva ušla a založila Benátky. V roku 489 do Itálie prichádzajú Ostrogóti a biskupi Marcellianus a Marcellinus odchádzajú do Grada, kde postavili spomínané baziliky. Aquileia musela byť postavená nanovo, no v oveľa menšej a skromnejšej podobe.

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Počas stredoveku mesto hralo významnú cirkevnú úlohu, no už iba ako malé mestečko. Počas vlády ostrogótskeho kráľa Theodoricha Veľkého v 6. storočí bola v Aquilei postavená nová, oveľa menšia bazilika. Tá sa stala základom pre tú dnešnú. Súčasnú baziliku začal stavať biskup Maxentius v 9. storočí a je postavená v krásnom románskom slohu. Maxentius tu vybudoval aj kryptu, ktorú vyzdobili grécki maliari z Konštantínopolu. Interiér baziliky je poznačený neskoršími gotickými prestavbami. V roku 1031 patriarcha Poppo z Aquilei baziliku zväčšil a tiež tu postavil zvonicu v románskom slohu. Na stavbu tejto zvonice použil kamene z rímskeho amfiteátra. V roku 1348 Aquileiu postihlo zemetrasenie a interiér baziliky rekonštruoval patriarcha Marquardo v gotickom slohu. Na románsku zvonicu nadstaval gotický špic.

Dejiny Aquileiského patriarchátu[upraviť | upraviť zdroj]

Patriarchálna bazilika

V roku 557 sa Aquileia oddelila od rímskej a gréckej cirkvi, vďaka rozkolu "troch kapitol". Potom sa Aquileia dostala do Byzantskej ríše. Biskupi sa v Grade usadili definitívne počas byzantsko-longobardskej vojny koncom 6. storočia, keď mesto opustil biskup Paulus. Longobardi potom pre Aquileiu určili biskupa, ktorý sídlil v ich hlavnom meste, Civitate Forum Iulii (dnešné Cividale del Friuli), čím sa Grado a Aquileia úplne rozdelili. V roku 787 Itáliu aj s Aquileiou ovládli Frankovia pod vedením Karola Veľkého. Nasledovalo obdobie Popponeho a Marquarda. V roku 1077 bol v Aquilei potvrdený vznik patriarchátu. V 15. storočí sídlili aquilejskí patriarchovia v Benátkach. Patriarchát bol definitívne zrušený v roku 1751.

Dejiny Aquileie sú veľmi pestré, má bohaté pamiatky, bazilika v Aquilei patrí medzi najväčšie v Taliansku. V rímskej dobe zažilo mesto svoj najväčší rozmach. Dnes je Aquileia iba malým mestečkom. Môžeme tu navštíviť múzeum s rímskymi pamiatkami, obdivovať ruiny fóra a iných rímskych stavieb. V rímskych časoch bola Aquileia bohaté, veľké mesto a aj hlavné mesto kraja Venetia et Histria (Venécia a Histria). Aquileia sa dnes nachádza v regióne Furlansko, ktorý má samostatný románsky jazyk.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]