Arabské more

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Arabské more

Arabské more (arabs. بحر العرب Bahr al-Arab, perzs. دریای عرب Darjá-je Arab, urds. بحیرہ عرب Bahíra Arab, angl. Arabian Sea, hinds. अरब सागर Araba ságara, gudžaráts. અરબ સાગર Araba ságar) je more v severnej časti Indického oceánu. Zaberá plochu 3,832 mil. km² a dosahuje max. hĺbku 800 m. Teplota vrchných vrstiev vody je 22-28 °C, priemerná slanosť 35-36 ‰.

Zaberá severozápadnú časť Indického oceánu, rozprestiera sa medzi polostrovmi Predná India na východe, Arabský a Somálsky polostrov na západe. Obmýva pobrežie Indie, Pakistanu, Iránu, Spojených arabských emirátov, Ománu, Jemenu, Džibutska, Eritrei a Somálska.

S Červeným morom ho spája prieliv Báb el-Mandáb, s Perzským zálivom . Na východe obmýva Malabarské pobrežie. Najväčším ostrovom je Sokotra.

Ostrovy a polostrovy[upraviť | upraviť zdroj]

Najviac ostrovov leží v juhovýchodnej časti mora. Sú to pomerne rozsiahle súostrovia Lakadivy patriace Indii a Maledivy. Na západe leží Jemenský ostrov Sokotra, ktorý je zároveň aj najväčší ostrov v Arabskom mori, a niekoľko malých Ománskych ostrovov z ktorých najväčší je ostrov Masirah. More ohraničujú tri veľké polostrovyArabský a Somálsky polostrov na západe a polostrov Predná India na východe.

Zálivy[upraviť | upraviť zdroj]

Do Arabského mora ústia dve veľké rieky: rieka Indus – najdlhšia rieka južnej Ázie pritekajúca z Pakistanu a rieka NarmadaIndie. Ďalše rieky ktoré ústia do Arabského mora sú: Šat al-Arab a Tapti. Z Arabského mora vybiehajú dva veľké zálivy: Ománsky záliv ktorý spája Arabské more cez Hormuzský prielivPerzským zálivomAdenský záliv spája Červené more s Arabským morom. Na Indickom pobreží Arabského mora sa nachádza zopár malých zálivov ako KambajskýKačský záliv.

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Arabské more je domovom veľkého množstva zvierat. Je veľmi rozsiahle a žije tu mnoho druhov rýb. Medzi živočíchy Arabského mora patria aj delfíny, úhory, žraloky, morské korytnačky, korčule, kraby,medúzy,delfíni skákavy a mnohé ďalšie živočíchy.[1]

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

More má monzúnovú klímu. V zime prevládajú severovýchodné vetry prinášajúce jasné a chladné počasie. Juhozápadné vetry sú typické pre letá a prinášajú zo sebou oblačnosť a vlhké počasie. Na jar, v lete a na jeseň bývajú časté tajfúny. Pod vplyvom Červeného moraPerzského zálivu nieje nikdy teplota vody nižšia ako 5°C.

Morské dno[upraviť | upraviť zdroj]

Povrch morského dna je pomerne rovný a na niektorých miestach sa môžu nachádzať koralové útesy. Dno má všeobecný sklon – zo severu na juh. Je prevažne bahnité. Len pri pobrežiach a na koralových útesoch, dno pokrýva koralový piesok.[2]

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Arabské more má veľmi veľký význam pre námornú dopravu. Hlavná obchodná cesta vedie z Perzského zálivu, odkiaľ sa cez Arabské more vyváža ropa. Ďalšie dôležité spojenie vedie cez Arabské more z Červeného mora do Indie. Prístavov je v Arabskom mori veľmi veľa. Medzi tie najznámejšie patria veľký prístav BombajIndii, KaráčíPakistane, AdenJemeneMaskatOmáne. Ďalšie prístavné mestá: Bandar-e-Abbás, Surat, Mangalore, Kalikat, Kočin, Trivandrum a iné.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kolektív autorov, Krajiny Sveta, VerlagDieWirtschaft, Berlín, 1992
  2. Tarábek Koloman, Oceány a moria, SPN, Bratislava, 1975

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok