Arbatsko-Pokrovskaja

Arbatsko-Pokrovskaja ; Арбатско-Покровская
Farba na mape	tmavomodrá
Rok otvorenia linky	1938
Typ linky	Podzemná
Súpravy	Súpravy Ež a Ež-1 ; Súpravy Em-508 a Em-509
Počet staníc	22
Dĺžka (v km)	45,1 km
Depá	Izmajlovo
Počet cestujúcich	733 000 (2011) (v pracovný deň)
Linky Moskovského metra
	1. Sokoľničeskaja
	2. Zamoskvoreckaja
	3. Arbatsko-Pokrovskaja
	4. Fiľovskaja
	5. Koľcevaja
	6. Kalužsko-Rižskaja
	7. Tagansko-Krasnopresnenskaja
	8. Kalininskaja
	9. Serpuchovsko-Timirjazevskaja
	10. Ľublinskaja
	11. Kachovskaja
	L1. Butovskaja

Arbatsko-Pokrovskaja (rus. Арбатско-Покровская) je jednou z liniek moskovského metra. Spája železničnú stanicu Kijevskij vokzal a centrum Moskvy so severovýchodom mesta. Dĺžka trasy je 45,1 km, je na nej 22 staníc a súprava ju absolvuje priemernou rýchlosťou 40 km/hod. za 67 minút. Na mapách mesta je značená modrou farbou.

História výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarším úsekom trasy je úsek Ploščaď revoľucii – Kurskaja otvorený v roku 1938, ku ktorému bol pripojený aj úsek Komintern (dnes Alexandrovskij sad) – Kijevskaja, tvoriaci v súčasnosti časť trasy Fiľovskaja. V roku 1944 bol spustený do prevádzky úsek Kurskaja – Stadion SSSR (dnes Partizanskaja). Stanica Partizanskaja má 3 koľaje a 2 peróny. Plánovalo sa, že v jej susedstve bude stáť grandiózny Stalinov štadión, a preto bola plánovaná tak, aby zvládala obrovský nápor návštevníkov športových podujatí. Tento zámer však prekazila vojna a stanica ostala len časťou nezrealizovaného zámeru. V roku 1953 bol otvorený hĺbkový úsek Ploščaď revoľucii – Kijevskaja a súbežný úsek Komintern – Kijevskaja bol zatvorený.

Prítomnosť a budúci rozvoj[upraviť | upraviť zdroj]

Linku obsluhuje depo Izmajlovo, ktoré je v súčasnosti domovom pre 43 sedemvozňových súprav. Žiadna zo súprav, ktorá premáva na trase, nebola dodaná ako nová, ale na linku sa presúvali súpravy z iných trás, kde boli vymieňané za novšie vlaky. Takže všetky vlaky, ktoré sú sťahované z tejto linky, väčšinou končia na vrakovisku. V roku 1975 to boli modely Am a Bm, v roku 1995 model D. V súčasnosti na linke premávajú vlaky Ež, Ež1, Em-508 a Em-509.

Na západnom úseku trasy sa plánuje rozsiahla výstavba, ktorá by mala vyriešiť problémy trasy Fiľovskaja. Ide o paralelnú podzemnú trasu, ktorá by obišla všetky nadzemné stanice na trase Fiľovskaja. Prvou stanicou na tejto trase bola stanica Park Pobedy, otvorená v roku 2003. Táto stanica sa nachádza 97 metrov pod zemou a v súčasnosti je najhlbšou stanicou Moskovského metra a jednou z najhlbších staníc na svete. Taktiež má aj najdlhšie eskalátory.

Na trase sú plánované ešte ďalšie dve stanice: Minskaja a Slavjanskij Bulvar. Kvôli nedostatku finančných zdrojov by iba jedna z nich mala byť otvorená v roku 2007. Obe trasy sa stretnú na stanici Kuncevskaja, kde bude vytvorený prestupný bod. Zvyšné podzemné stanice trasy Fiľovskaja budú priradené trase Arbatsko-Pokrovskaja, ktorá bude ďalej predĺžená do Mitina. Nový úsek by mal mať päť staníc: Trojce-Likovo, Strogino (plánované otvorenie v roku 2007), Mjakinino, Volokalamskaja a Mitino (plánované otvorenie v roku 2009).

Na východnom úseku trasy sa pracuje na opravách staníc, ktorá boli budované pred alebo počas vojny, kedy sa veľmi neprihliadalo na pohodlie cestujúcich a mnohým chýba druhý východ na povrch. V súčasnosti je výstavba nových východov plánovaná na staniciach Elektrozavodskaja, Baumanskaja a Semjonovskaja. Ešte v roku 1938 sa začalo s výstavbou dvoch staníc v úseku Ploščaď revoľucii a Kurskaja, avšak stanice neboli dokončené a nevie sa, či budú vôbec niekedy otvorené. Na najvýchodnejšom konci trasy sa plánuje ďalšie predĺženie do Goljanova.