Archaické obdobie (Grécko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Archaickým obdobím v dejinách starovekého Grécka sa označuje obdobie 800 - 500 pred Kr. Nadväzuje na homérske obdobie (nazývané aj temné obdobie alebo geometrické obdobie), po ňom nasleduje klasické obdobie gréckych dejín. Archaické obdobie je charakterizované prudkým rozvojom poľnohospodárskej výroby (koncentrácia pôdy v rukách rodovej aristokracie) a zavádzaním pestovania nových plodín (vinič, olivovník). V dôsledku potreby kvalitných remeselných výrobkov (pracovné nástroje, keramika pre prepravu tovarov) sa rozvíja remeselná výroba a obchod.

V archaickom období sa rozvíjajú rôzne spoločensko-hospodárske a politické javy:

Najväčší rozvoj možno sledovať v oblastiach, ktoré neboli príliš zasiahnuté dórskou inváziou v Grécku. Bolo to predovšetkým v strednom Grécku (Boiótia s centrami Téby a Delfy, Atika s centrom v Aténach), na ostrove Euboia (mesto Chalkis), na Korintskej šiji (Istmos - mestá Sikyón, Megara, Korint).

Okrem hospodárskeho a politického rozvoja možno sledovať rozvoj kultúry. Vzniká a rozvíja sa grécka filozofia, grécka literatúra (historický epos - prvýkrát sú písomne zaznamenané Homérove eposy Ílias a Odyssea; epika - Sapfó, Tyrtaios, Anakreon), začína sa rozvíjať dráma. Prudký rozvoj zaznamenáva aj grécke umenie - architektúra, sochárstvo, vázové maliarstvo. Významným rysom rozvoja gréckej kultúry je znovuobjavenie sa písma. Nenadväzuje na staré písmo minojskej a mykénskej kultúry (lineárne písmo B), ale vychádza z fenického hláskového písma, ktoré si Gréci museli upraviť pre svoje potreby - vznikla grécka alfabeta (pretože Feničania nepotrebovali znaky pre samohlásky, ale v gréčtine je veľa samohlások, niektoré znaky fenickej abecedy použili pre samohlásky).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]