Archeológia poznania

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Archeológia poznania (franc. L'Archéologie du Savoir), je kniha z roku 1969, ktorú napísal Michel Paul Foucault. Bola Foucaultovým odbočením do metodológie a bola odpoveďou na vnímanie jeho predchádzajúceho diela (Les Mots et les choses) (ang. The Order of Things). Vyjadril sa tak k anglo-americkej analitickej filozofii, konkrétne k teória rečových aktov.

Vybudovanie Archeológia poznania ako disciplíny, je hlavným cieľom Foucaultových skúmaní. Archeológia poznania skúma historicky sa striedajúce systémy predpokladov poznania a kultúry. Tieto predpoklady sú určované typom semiotického vzťahu alebo vzťahu slov a vecí, ktorý prevláda v kultúre toho ktorého obdobia. Foucault vyčleňuje tri takéto systémy predpokladov (epistémy): renesančnú, klasickoracionalistickú a súčasnú.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.