Archetyp (psychológia)
Archetyp označuje prvotné vrodené štruktúry kolektívneho nevedomia, psychický sediment opakujúcich sa životných situácií, úloh a zážitkov človeka. Termín sa v súčasnosti rozšíril pod vplyvom prác C. G. Junga.
Archetyp podľa Junga[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa Junga je archetyp apriórna, autonómna, dedičná štruktúra ľudského nevedomia bez špecifického obsahu. Obsah nadobúda až v priebehu individuálneho života, kde sa osobná skúsenosť viaže na archetypálne formy. Treba rozlišovať medzi vlastným formálnym archetypom, ukrytým v nevedomí, a konkrétnym archetypálnym obrazom, manifestujúcim na úrovni vedomia.
Pôsobením problémovej, krízovej situácie v osobnom alebo sociálnom živote dochádza k nevedomému oživeniu a sprítomneniu príslušného archetypu. Daný proces má spontánnu, automatickú povahu. Archetypická matrica a priori formuje činnosť fantázie a tvorivého myslenia. Pomocou tejto matrice Jung vysvetľuje existenciu opakujúcich sa motívov v mýtoch a rozprávkach rôznych národov večných obrazov svetovej literatúry a svetového umenia.
Archetypy majú numinóznu povahu, to znamená, že človeka fascinujú, vzbudzujú bázeň a posvätnú úctu.
Archetypálne obrazy sa objavujú v snoch, halucináciách psychotických pacientov, alebo v náboženských a mytologických symboloch, postavách a dejoch.
Archaické kultúry považovali archetypy za vyššie sily spirituálneho charakteru, bohov, démonov alebo duchov.
Archetypálne obrazy ako mytologické symboly sa ako rituály a dogmy prejavujú vo všetkých náboženstvách a svetových ideológiách.
Vzhľadom na schopnosť archetypov podstatne ovplyvňovať alebo aj ovládnuť vedomé ego sa archetypy javia ako autonómne psychické mocnosti.
V náboženských, etnických a ideologických vojnách alebo davových hnutiach sa uvoľňuje deštruktívna psychická energia, viazaná na archetypy. Asimilácia archetypálnych symbolov do náboženstva alebo ideológie totiž umožňuje transformáciu psychickej energie a jej uvoľnenie na úrovni vedomia. Náboženské a magické rituály, ktoré prírodné národy uskutočňujú pred lovom alebo vojnovou výpravou, umožňujú mobilizovať ich psychickú energiu pre určité ciele.
Ľudská kultúra neutralizuje ničivý vplyv psychickej energie, viazanej na archetypy, a môže ju aj využívať pre vlastné civilizačné úsilie vytváraním harmonickych a konzistentných duchovných systémov,v ktorých sa archetypy objektivizujú v podobe symbolov - archetypálnych obrazov.
V dejinách ide o nájdenie vhodnej formy rituálu, ktorý by predstavoval optimálne formovanie vzťahu ľudskej kultúry k projektívnej podobe kolektívnych archetypov.
Archetypy súvisia fylogeneticky s inštinktami; archetyp je psychický náprotivok inštinktu. Archetyp a inštinkt podnecujú človeka k akcii a človek si neuvedomuje skutočné motívy svojho konania.
Najznámejšími identifikovanými archetypmi sú: persona, tieň , anima, animus, Veľká Matka, múdry starec a selbst.