Architektúra 20. storočia
Architektúra 20. storočia sa delí na 3 hlavné obdobia:
- cca 1910 – 20-te roky – dominuje vízia stroja, priemyslu
- cca 1930 – 2. svetová vojna – príroda, ľudské hodnoty
- cca 1950 – koniec 20. storočia – flexibilita, dynamickosť
a 3 hlavné smery:
V 20. storočí boli postavené aj stavby, ktoré sa svojim zámerom, vyhotovením, použitým materiálom a vzhľadom nezaraďujú do termínu „architektúra 20. storočia“. Sú to napríklad Sagrada Família v Barcelone (Antoni Gaudí), Sacre Couer v Paríži alebo pamätník Viktora Emanuela v Ríme.
Architektúra začiatku 20. storočia[upraviť | upraviť zdroj]
Purizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Purizmus je obdobie v rozmedzí 1910 až 20-te roky. Pod pojem spadá:
- Wrightova estetika stroja (USA)
- Francúzsky urbanizmus
- Nemecký expresionizmus
- Futurizmus, neoplasticizmus a suprematizmus v Taliansku a Rusku
Wrightova estetika stroja (USA)[upraviť | upraviť zdroj]
Frank Lloyd Wright vyzdvihuje jednoduchosť, používa kužeľ, valec a guľu na zobrazenie prírody. Z materiálov preferoval betón. Dom má podľa Wrighta byť v dynamickej rovnováhe. V tom čase sa experimentovalo s rôznymi (aj syntetickými) konštrukčnými materiálmi a vznikali prefabrikované domy.
Francúzsky urbanizmus[upraviť | upraviť zdroj]
- cieľ: zachovať kontakt s prírodou
- prevládajú obdĺžniky, štvorce, na strechách terasy so záhradami
- Le Corbusier: abstraktné a strohé návrhy, geometrické tvary, byt ako „stroj na bývanie“, zladenie formy a funkcie.
Nemecký expresionizmus[upraviť | upraviť zdroj]
- stavba tovární
- Nemecká škola dizajnu Staatliches Bauhaus založená 1919 Walterom Gropiusom
- Peter Behrens – tvary redukoval na geometrické telesá
- Ludwig Mies van der Rohe – rafinovane dômyselné, jednoduché diela
- dynamizmus
Futurizmus, neoplasticizmus a suprematizmus[upraviť | upraviť zdroj]
- Taliansko
- ťažko prekonávali tradície
- Antonio Sant’Elia – utopické vízie, zväčša nerealizované
- Rusko
- robotnícke kluby, nájomné domy, továrne
- dôraz kládli na urbanizmus, využívali prefabrikované domy
- bratia Vesninovci (Leonid a Viktor), Ilya Gollosov
Empirizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Obdobie cca 1930 – 2. svetová vojna. Patrí sem:
- Škandinávske vplyvy
- „Organická“ inžinierska architektúra
- Americká architektúra 30-tych a 40-tych rokov
- hľadá analógiu medzi technikou a organickým svetom
- všeobecný posun od geometrie k organickým tvarom
- budova sa zaraďuje do kontextu mesta a prírodného okolia
- pôdorys mesta je lineárny
- z materiálov využívajú drevo, kameň, tehlu
Škandinávske vplyvy[upraviť | upraviť zdroj]
- súčasťou návrhu je krajina, slnko, otvorené terasy
- snaží sa o absolútny súlad s prírodou
- prispôsobuje sa ľudským potrebám
- Alvar Aalto
„Organická“ inžinierska architektúra[upraviť | upraviť zdroj]
- citeľná zodpovednosť za okolité prostredie
- stavby sa včleňujú do prírody, prispôsobujú sa líniám hôr, riek…
- hlavnú zložku architektúry tvoria mosty a strechy verejných budov
- Pier Luigi Nervi
- Robert Maillart: most nad dolinou Salginy (Salginatobel), nad tokom Schwandbach
Americká architektúra 30-tych a 40-tych rokov[upraviť | upraviť zdroj]
- Frank Lloyd Wright – včlenenie architektúry do prírody
- Kaskádová vila (Fallingwater) rezidencia – interiér a exteriér splývajú
- Ludwig Mies van der Rohe emigroval do USA a vytvoril univerzitné mestečko v Illinois, ktoré má vyvážený geometrický poriadok
- Mrakodrapy: Chrysler Building, Empire State Building, Rockefellerovo centrum (Raymond Hood)
- Le Corbusier odišiel do Brazílie a ovplyvnil architektúru Južnej Ameriky
Synkretizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Zaraďujeme sem:
- USA po 1950
- Európske tendencie po 1950
- Architektúra tretieho sveta
USA po 1950[upraviť | upraviť zdroj]
- expanzia mnohých tendencií
- industrializácia
- Frank Lloyd Wright – Guggenheimovo múzeum v New Yorku
- Ludwig Mies van der Rohe – obytné mrakodrapy
- Le Corbusier – Carpenter Hall na Harvardovej univerzite
- Alvar Aalto – Baker Hall na Harvardovej univerzite
- Eero Saarinen – Terminál TWA, letisko Dulles
Európske tendencie po 1950[upraviť | upraviť zdroj]
- povojnové rekonštrukcie sa vracali ku koncepciám vytvoreným pred rokom 1930
- výnimku tvorilo len pár miest vo Švédsku a Fínsku, ktorých originálne pokusy zodpovedali novým demografickým potrebám
- v socialistických krajinách:
- industrializácia bytovej výstavby
- rekreačná architektúra
- mestá so silnou koncentráciou
Architektúra tretieho sveta[upraviť | upraviť zdroj]
- najväčší význam malo zásobovanie vodou a obrábanie pôdy
- absorpcia západných vplyvov a ich úprava podľa regionálnych potrieb
- Le Corbusier – využíval betón (Venezuela, Peru, Brazília, India)
- Félix Candela – škrupinová architektúra (Mexiko)
- Louis I. Kahn – vládne budovy v Dháke (Bangladéš)
- Jørn Utzon – Sydney Opera House (Austrália)
