Ardeny (pohorie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ardeny
pohorie
Frahan JPG01.jpg
Panoráma dediny Frahan a rieky Semois
Štát Belgicko, Francúzsko, Luxembursko
Najvyšší bod Signal de Botrange
 - výška 694 m n. m.
Rozloha 11 200 km² (1 120 000 ha)
Poloha Ardén
Poloha Ardén
Poloha pohoria v Belgicku
Poloha pohoria v Belgicku

Ardeny (franc. Ardennes vo Francúzsku a Ardenne v Belgicku, hol. Ardennen) sú pohorie vo Francúzsku, v Belgicku a v Luxembursku, kde ho volajú Oesling. Masív pokračuje v Nemecku pod názvom Eifel.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Ardeny pochádza pravdepodobne z keltčiny, v ktorej slovo ard znamená vysoký[1].

Poloha a prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie sa rozprestiera na juhu Belgicka, vo Francúzsku a Luxembursku na ľavom brehu Rýna. Je pokračovaním Porýnskej bridličnatej vrchoviny. Ardeny stúpajú od západu smerom na východ. Najvyšší bod vo Francúzsku je Croix-Scaille (504 m n. m.) a Signal de Botrange (694 m n. m.) v Belgicku pri nemeckej hranici. Vodu z pohoria odvádza rieka Mása a hlavne jej pravostranný prítok Ourthe. Vyskytujú sa tu brezové, jedľové a dubové lesy[1].

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Ardeny sa spolu s Porýnskou bridličnatou vrchovinou nachádzajú južne od brabantského masívu a holandskej tabule. Predstavujú hercýnske vrásovo-šupinové pásmo so severozápadnou vergenciou. Na severozápade je pohorie nasunuté na namursko–vestfálsku predhlbeň[2]. Ardeny sú fragmentom rhenohercynika. Prevažujú tu nemetamorfované alebo iba slabo metamorfované sedimenty devónu a karbónu. Nachádzajú sa tu ložiská železných rúd.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2011-02-07]. Dostupné online. (po rusky)
  2. Lacquementa, F., Averbuchb, O., Mansyb, J.L., Szaniawskib, R., Lewandowski, M., 2005, Transpressional deformations at lateral boundaries of propagating thrust-sheets: the example of the Meuse Valley Recess within the Ardennes Variscan fold-and-thrust belt (N France–S Belgium). Journal of Structural Geology, 27, s. 1788 – 1802