Areios (kresťan z Alexandrie)

Areios (alebo lat. Arius, * 256 – † 336) bol kresťanský kňaz z Alexandrie, od ktorého dostal názov arianizmus ako jeden z heretických smerov 4. storočia.

Arius tézy[upraviť | upraviť zdroj]

Arius zastával v christológií nasledujúce učenie:

Logos a Boh Otec nie sú rovnakej podstaty,
Boh Syn je stvorením Otca,
existoval čas, kedy Syn neexistoval.

Dejiny konfliktu[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 318 sa rozvinula christologická diskusia a došlo ku sporu medzi alexandrijskym biskupom Alexandrom a Ariusom, pri ktorej Arius obvinil Alexandra zo sabellianizmu. Koncil, ktorý Alexander zvolal, Aria exkomunikoval.

Arius mal značné množstvo priaznivcov a spor sa rozšíril z Alexandrie na celý kresťanský Východ a Arius našiel útočisko u Eusebia z Kaisareie.

Cisár Konštantín I. potreboval vo svojej ríši zaistiť jednotu kresťanov, a preto roku 325 zvolal koncil do Nikaje, ktorý sa nazýva 1. nikajský. Tu bola Áriova náuka označená za herézu.

Arius bol poslaný do exilu, avšak už roku 328 na príhovor biskupa Eusebia z Nikomédie bol povolaný späť. V tom istom roku sa alexandrijskym biskupom stal Atanáz Alexandrijský (Atanáš).

Roku 335 bol Arius cisárskym výnosom rehabilitovaný. Vyjadril svoj súhlas s tým, že podpíše Nikajské vyznanie, avšak skôr ako bol v Konštantínopole prijatý späť do spoločenstva cirkvi, náhle zomrel.