Arethousa (nymfa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Arethousa obklopená delfínmi, syrakúzka dekadrachma, cca 400 pred Kr.

Arethousa (iné názvy: Arethúsa, Arethusa; starogr. Ἀρέθουσα – Arethousa/iný prepis Arethúsa/Arethusa, lat. Arethusa) je v gréckej mytológii nymfa z Arkádie.[1]

Krásna Arethousa pochádzala z Arkádie, kde bola spoločníčkou bohyne lovu Artemis. Keď sa raz nahá kúpala v rieke Alfeios, svojou krásou očarila boha tejto rieky Alfeia, ktorý jej začal dvoriť. Arethousa však o neho nestála a pred jeho dotieravosťou utiekla až na ďaleký ostrovček Ortygia pri Syrakúzach a požiadala bohyňu Artemis, aby ju premenila na prameň.[2] Bohyňa jej vyhovela, ale láska boha Alfeia nepoznala hranice a prekonala aj more. Aby ju získal pretiekol pod morskou hladinou a ich vody sa spojili.[3][1]

V starovekom Grécku sa verilo, že medzi nimi skutočne existuje spojenie,[4][5] a že keď niekto niečo vhodil do rieky Alfeios, mohol to opäť získať z prameňa pri Syrakúzach.[1]

Prameň Arethousy v Syrakúzach

Starogrécky historik a geograf Strabón navštívil ostrovček Ortygia a napísal, že ostrovček je s pevninou spojený mostom a nachádza sa na ňom prameň Arethusa, ktorý sa vlieva do mora.[6][7] V historickom centre Syrakúz dodnes vyviera prameň Arethusy, ktorý je pomenovaný po nymfe Arethouse.

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 309.
  2. Ovidius, Metamorphoses, 5,572-641.
  3. Nonnos, Dionysiaka, 13,309-332.
  4. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,7,3.
  5. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 8,54,3.
  6. Strabón, Geographica 6,2,4.
  7. Plinius Secundus, Naturalis Historia, 3,89.