Areus I.
| Areus I. | |
| kráľ Sparty | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Agiovci |
| Panovanie | 309 pred Kr. – 265 pred Kr. |
| Predchodca | Kleomenes II. |
| Nástupca | Akrotatos |
| Rodina | |
| Potomstvo | |
| Otec | Akrotatos |
Areus I. (iné názvy: Áreus I., Areios I., Áreios I.; starogr. Ἄρειος Α) bol kráľ Sparty od roku 309 pred Kr. do roku 265 pred Kr. Pochádzal z kráľovskej rodiny Agiovcov. Jeho spolukráľmi z rodu Eurypontovcov boli Eudamidas I. (331 – 305 pred Kr.), Archidamos IV. (305 – 275 pred Kr.) a Eudamidas II. (275 – 244 pred Kr.)
Areios bol vnukom kráľa Kleomena II. Jeho nástup na trón predchádzal spor medzi gerúziou a eformi o tom kto bude kráľom. Kleomenes mal dvoch synov Akrotata a Kleonyma. Keďže starší Akrotatos už nežil, gerúzia navrhla, aby sa kráľom stal jeho syn Areus. Efori sa pokúšali dosadiť na trón korunného princa Kleonyma. Gerúzia si v tomto období dejín Sparty získavala čoraz väčší vplyv v politickom dianí a presadila si svoje.
V roku 280 pred Kr. sa na podnet Sparty zmobilizovali grécke štáty a to hlavne práve vytvoreného achájskeho spolku pod hnacou silou Ptolemaia Kerauna s úmyslom ukončiť dominanciu Antigona Gonata. Spartský kráľ Areios nato so spojencami vpadol na územie Aitolskeho spolku do Fokidy a to kvôli neoprávnenému obsadeniu posvätnej pôdy Delfskej veštiarne mestom Kirrha. Podľa rímskeho historika Juniana Justina ho po vyplienení mesta Kirrha a jeho okolia napadli pastieri, ktorí v počte 500 mužov prepadávali Sparťanov a ich spojencov v horách a spôsobili im veľké straty na životoch. Údajne padlo až 9 000 vojakov.(tento počet bol sotva reálny) Po tomto neúspechu Sparta chcela neskôr boje obnoviť, ale spojenci sa nepridali, lebo podozrievali Spartu, že jej nejde o oslobodenie Grécka, ale len o svoje mocenské ciele.
Po neúspešnom ťažení v Itálii sa v roku 274 pred Kr. Pyrrhos Epirský zapojil do zápasu o macedónske kráľovstvo. Keď obsadil časť Macedónie pokračoval v roku 272 pred Kr. vo vojne na Peloponéze. Spartské vojsko porazil v otvorenom boji a začal s obliehaním Sparty, ale narazil na nečakane tuhý odpor. Kráľ Areios bol v tom čase s 2000 vojakmi na vojenskej výprave na Kréte, kde ich so žiadosťou o pomoc pozval mestský štát Gortys, ktorý bol v konflikte s Knóssom. Spartské vojsko sa ešte stihlo vrátiť a za pomoci vojska z Argu sa im podarilo Spartu ubrániť. Pyrrhos odtiahol a napadol Argos, kde našiel svoju smrť. Pri pouličných bojoch mu na hlavu spadla škridlica.
V roku 267 pred Kr. začala tzv. Chrémonidova vojna, keď na jednej strane početná koalícia, ktorú tvorili Sparta, Atény, Achája a ďalšie gécke štáty s podporou egyptského panovníka Ptolemaia II. bojovali proti Macedónii, kde ešte stále vládol Antigonos Gonatas. Macedónci mali na attickom území v pevnostiach rozmiestnené vojenské posádky, ktoré kontrolovali Pireus. Spartské vojsko v snahe pomôcť Athénčanom utrpelo pri Korinte v roku 265 pred Kr. porážku, kde v boji zomrel ich kráľ Areus. Jeho následníkom sa stal syn Akrotatos.
Okolo roku 265 pred Kr. začala Sparta raziť svoje prvé mince. Boli to strieborné tetradrachmy so zobrazením kráľa Area.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Diodoros Sicílsky, Bibliotheca historia
- Marcus Iunianus Justinus, Historiarum Philippicarum libri
- Pausanias, Periégésis tés Hellados
- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Grécky zázrak. [s.l.] : Perfekt, 2002. ISBN 80-8046-103-1. (slovenský jazyk)
Areus I.
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Kleomenes II. |
kráľ 309 pred Kr. – 265 pred Kr. |
Nástupca Akrotatos |