Argón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Argón
18 chlór ← argón → 
O

Ar

Kr
Ar
Vzhľad
bezfarebný plyn, vo vysokonapäťovom elektrickom poli fialový plyn
argón
Emisné spektrá
Emisné spektrum
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo argón (argon), Ar, 18
Umiestnenie v PSP 18. skupina3. periódablok p
Séria vzácne plyny
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 39,948 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Ne] 3s2 3p6
Atómový polomer 71 pm (vyp.: 71 pm)
Kovalentný polomer 106 pm
Van der Waalsov pol. 188 pm
Chemické vlastnosti
Ionizačná energia(e) 1: 1 520,6 kJ.mol−1
2: 2 665,8 kJ.mol−1
3: 3 931 kJ.mol−1
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo plynné
Hustota 0,001784 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 83,80 K)
1,40 kg·dm−3
Teplota topenia 83,80 K (-189,35 °C)
Teplota varu 87,30 K (-185,85 °C)
Kritický bod 150,87 K; 4,898 MPa
Trojný bod 83,8058 K; 69 kPa
Sk. teplo topenia 1,18 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 6,43 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 20,786 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 47 53 61 71 87
Iné
Kryštálová sústava kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus diamagnetický
Tep. vodivosť 17,72x10-3 W·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 323 m·s−1
Reg. číslo CAS 7440-37-1
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
36Ar 0,337 % stabilný s 18 neutrónmi
Radioactive.svg 37Ar synt. 35 d. ε 0,813 37Cl
38Ar 0,063 % stabilný s 20 neutrónmi
Radioactive.svg 39Ar stopy 269 r. β- 0,565 39K
40Ar 99,600 % stabilný s 22 neutrónmi
Radioactive.svg 41Ar synt. 109,34 min. β- 2,49 41K
Radioactive.svg 42Ar synt. 32,9 r. β- 0,600 42K
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému argón.
Pozri aj chemický portál

Argón (z lat. Argon) je chemický prvok, v Periodickej tabuľke prvkov má značku Ar a protónové číslo 18.

Názov prvku pochádza z gréckeho argos (lenivý, neaktívny, inertný). Argón je bezfarebný jednoatómový vzácny plyn bez chuti a zápachu, ťažší než vzduch. Z chemického hľadiska sa vyznačuje značnou indiferentnosťou. Je najviac zastúpeným vzácnym plynom v ovzduší našej planéty - hmotnostný zlomok argónu vo vzduchu je 1,29 %. Objavili ho anglickí fyzici W. S. Rayleigh a W. Ramsay roku 1894 na základe rozdielnej hmotnosti litra dusíka izolovaného zo skvapalneného vzduchu (1,257 g) a litra dusíka získaného rozkladom dusičnanu amónneho (1,251 g). Nezávisle od seba sa pokúsili pôsobiť na izolovanú zložku vzduchu najsilnejšími činidlami, ale vôbec s ničím nereagovala. Malý rozdiel - 6 tisícin gramu - im postačil na dôkaz cudzích plynov vo vzdušnom dusíku. Hneď ako boli objavené hélium a argón, vznikli v prirodzenom rade prvkov nové prázdne políčka, ktoré bolo treba zaplniť. Prirodzená sústava prvkov a znalosť príslušných zákonitostí a vzťahov donútili W. Ramsaya, aby tieto prvky hľadal. Bolo treba hľadať tie prvky, ktoré majú zvláštnu povahu a treba ich umiestniť do samostatnej skupiny. Podľa zákona periodicity bolo treba hľadať jeden vzácny plyn, ktorý je ťažší než hélium a ľahší než argón, a tri podobné prvky, ťažšie než argón. To, že bola vedecká úvaha správna, dokázal objav všetkých vzácnych plynov.

Je zaujímavé, že prítomnosť cudzieho plynu vo vzduchu zistil už roku 1784 Henry Cavendish, keď pozoroval účinok elektrického výboja na vzduch v uzavretom priestore nad ortuťou. Keď odstránil vzniknutý červenohnedý dym (boli to oxidy dusíka) v lúhu, nad ortuťou zostala malá bublinka plynu, ktorý už ďalej nereagoval. Starý názor na inertnosť vzácnych plynov v ovzduší bolo treba zmeniť. V súčasnosti ich nepokladáme za inertné, ale hovoríme o chémií vzácnych plynov, čiže aerogénov.

Výroba argónu[upraviť | upraviť zdroj]

Argón získame pri výrobe amoniaku z vodíka a vzdušného dusíka, kde je vlastne odpadom. V 1 m³ vzduchu sa nachádza 9,3 litra argónu. Argón možno vyrobiť aj zo vzduchu. Kyslík sa viaže rozžeravenou meďou, dusík sa viaže na kovový horčík alebo vápnik ako nitrid a zvyšný surový argón obsahuje asi 0,25 % ostatných vzácnych plynov, ktoré sa od argónu oddelia frakčnou destiláciou, absorpciou a frakčnou desorbciou na aktívnom uhlí.

Použitie argónu[upraviť | upraviť zdroj]

Argón sa dodáva v oceľových fľašiach na zváranie v inertnej atmosfére a na plnenie žiaroviek, „argónok“, v ktorých zmes dusíka s 15 % argónu zamedzuje rozprašovanie kovového vlákna, čím sa predlžuje život žiaroviek až na päťnásobok. Vo výbojkových rúrach žiari argón do modra, červena alebo zelena podľa toho, pod akým tlakom sú plnené. Argón je aj dôležitým plynom pre moderné kvantometrické laboratória železiarní, kde si metodika stanovenia niektorých prvkov na kvantometri vyžaduje odiskrenie v atmosfére čistého argónu. Preto treba z technického argónu spaľovaním cez rozžeravenú meď odstrániť zvyšky kyslíka. V rádiometri sa pod tlakom plnia čistým argónom Geigerove – Mullerove trubice a tlakové ionizačné komory.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Obecná a anorganická chémia
  • Kurz základov chémie