Arganovník

Arganovník (lat. Argania) je rod z čeľade sapotovité (Sapotaceae) . Jeho jediným druhom je arganovník tŕnistý ^[1] (lat. Argania spinosa alebo Argania sideroxylon); po slovensky neformálne arganový strom). Je to ostnitý strom z Maroka.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Arganovník bol kedysi v severnej Afrike bežným stromom. Dnes sa však vyskytuje len v Maroku, presnejšie v okolí miest As-Sawíra (Essaouria) a Agadir, na ploche cca 700 000 až 800 000 hektárov. Výnimočne sa dá arganový strom objaviť aj v Alžírsku a Izraeli. Keďže sa nedarí vysadiť a vypestovať ho inde vo svete, je veľmi vzácny. Preto sú oblasti výskytu tohto stromu pod ochranou Unesco.

Výzor[upraviť | upraviť zdroj]

Arganovník je veľmi podobný olivovníku. Dorastá do výšky 8 až 10 metrov a môže sa dožiť dokonca až 200 rokov. Strom má pokrútené a hrboľaté vetvy aj kmeň, čo má veľký význam pre miestne kozy. Tie sú s arganovým stromom úzko späté. Živia sa jeho plodmi a listami, a to priamo v korunách stromu. Nepravidelnosti v kmeni im pomáhajú vyliezť na strom a pásť sa na ňom. Vidieť marocké kozy pasúce sa na stromoch nie je výnimočný jav. Strom má pichliače, ktoré ľuďom sťažujú zber plodov.

Plody[upraviť | upraviť zdroj]

Plody – arganové orechy - sú podobné olivám, sú však väčšie a po dozretí žlté. Dozrievajú v júni a v júli. Majú šupku a dužinu, vo vnútri ktorej sa nachádza veľmi tvrdá škrupina. V nej sa zas nachádza jedno (maximálne tri) semienko tvaru mandle. Práve to je na arganovom strome najvýznamnejšie. Vyrába sa z neho totiž arganový olej. Význam marockých kôz sa spája práve s výrobou oleja. Kozy sa totiž živia mäsitou časťou plodov – šupkou a dužinou. Po tom, čo celý orech prejde ich tráviacim ústrojenstvom, vylúčia škrupinu so semienkom. Tie sa potom zberajú, škrupina sa roztĺka a semienko je surovinou na výrobu vzácneho arganového oleja.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Arganový olej má v Maroku bohatú tradíciu. Spája sa najmä s kmeňom pôvodných obyvateľov – Berberov. Tí drevo stromov spaľujú, používajú ho na kúrenie a pri varení. Oddávna im tiež slúži ako stavebný materiál. Strom má však aj iný význam pre domorodé obyvateľstvo. Jeho korene rastú veľmi hlboko, viažu tak pôdu a bránia jej erózii.

Berberské ženy s obľubou používajú aj arganový olej. Už oddávna vedia, že je mimoriadne účinný na pokožku vysušovanú vetrom z púšte. Používajú ho tiež pri varení. Olej slúži aj ako zdroj obživy domácich. Podomácky vyrobený ho totiž predávajú popri cestách ako suvenír.

Výroba arganového oleja[upraviť | upraviť zdroj]

Výroba arganového oleja prebieha v Maroku tradičným spôsobom. Len tak si totiž olej uchová všetky vzácne zložky. O výrobu sa starajú združenia berberských žien, ktoré pracujú v súlade s „Fair trade“, teda spravodlivým obchodom. Vďaka ručnej výrobe oleja majú prácu, ktorá im zabezpečuje spravodlivú mzdu a slušné životné a pracovné podmienky. Ručná výroba oleja nie je vôbec jednoduchá. Nazbierané plody sa očistia a nechajú usušiť. Škrupina sa odstráni a získané semená tvaru mandlí sa drvia kamennými mlynčekmi. Nakoniec sa miešajú s vodou a lisujú. Existuje rozdiel pri výrobe kozmetického a potravinárskeho arganového oleja. Pred výrobou potravinárskeho sa semená totiž ešte pražia. Kozmetický je lisovaný za studena.

Arganový olej obsahuje esenciálne mastné kyseliny, vitamíny A, F a množstvo vitamínu E, skvalen, steroly a karotenoidy. Vďaka tomu sa označuje ako marocké alebo tekuté zlato. Je totiž liekom na mnohé ochorenia. Znižuje hladinu cholesterolu, je prevenciou nádorových ochorení, pomáha spomaliť priebeh ťažkých chorôb (napr. Parkinsonova choroba), vyhladzuje vrásky, lieči kožné ochorenia a posilňuje lymfatický, imunitný aj nervový systém. Je veľmi obľúbený v kozmetike – ako súčasť kozmetických produktov na vlasy, pokožku a nechty, alebo aj samotný bez úprav. Hojne sa využíva v potravinárstve pre jeho príjemnú orieškovú chuť.

Obľúbenosť arganového oleja vo svete sa zvyšuje, čo výrazne prispieva k záchrane arganových lesov.