Argument (logika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Argument je množina výrokov, v ktorej jeden výrok nazývaný záver logicky vyplýva z ostatných výrokov. Výroky, z ktorých vyplýva záver argumentu, nazývame premisy.

Jednoduchým príkladom argumentu je nasledovná postupnosť výrokov:

  • Každá obilnina je jednoklíčnolistová rastlina. (premisa 1)
  • Raž je obilnina. (premisa 2)
  • Raž je jednoklíčnolistová rastlina. (záver)

Argument môže obsahovať žiadnu až nekonečne veľa premís.[1]

Deduktívny a induktívny argument[upraviť | upraviť zdroj]

Deduktívny argument je taký argument, v ktorom nie je možné, aby premisy boli pravdivé a záver z nich vyplývajúci by bol nepravdivý. Inými slovami povedané, v deduktívnom argumente je pravdivostná hodnota záveru rovnaká ako pravdivostné hodnoty premís.

Induktívny argument poskytuje záver, ktorého pravdivostná hodnota je len pravdepodobná (napríklad, všetky labute doteraz pozorované boli biele, to znamená, že všetky labute sú biele).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ZOUHAR, Marián: Základy logiky pre spoločenskovedné a humanitné odbory, s. 12

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

ZOUHAR, Marián. Základy logiky pre spoločenskovedné a humanitné odbory. Bratislava : Veda, 2008. ISBN 978-80-224-1040-3. S. 429.