Ariel je prirodzený satelit Urána. Objavil ho anglický astronóm-amatér William Lassell v roku 1851. Mesiac dostal meno podľa postavy ducha zo Shakespearovej hry Búrka.
Ariel sa skladá z 50 % z vodného ľadu, z 30 % z hornín a 20 % pripadá na metánový ľad. Na povrchu dominujú pruhy, ktoré vyzerajú ako čerstvá námraza. Tento mesiac má najsvetlejší povrch zo všetkých doteraz zblízka odfotografovaných mesiacov planéty Urán. Nevyskytujú sa tu krátery s priemerom väčším ako 50 km.[1] Zdá sa, že v minulosti prebiehala na mesiaci búrlivá geologická aktivita, ktorá zanechala stopy v podobe zlomových kaňonov zaplavených v mnohých prípadoch vodou zvnútra telesa. V miestach, kde sa kaňony pretínajú, možno pozorovať hladký povrch pravdepodobne vyplnený ľadom.
- ↑ Krisciunas, Kevin - Yenne, Bill: Atlas vesmíru. Columbus. Praha. 1995, s. 73.
|
|
|
| 13 vnútorných |
|
|
| 5 hlavných (sféroidných) |
|
|
| 9 vonkajších (nepravidelných) |
|
|
.jpg)
Pozri aj Portál Slnečná sústava
