Aristaios (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Aristaios, autor sochy:François-Joseph Bosio (1768–1845)

Aristaios (starogr. Ἀρισταῖος – Aristaios, lat. Aristaeus) je v gréckej mytológii syn boha Apollóna a nymfy Kyrény.

Kyréné bola dcérou Hypsea, kráľa Lapitov, opovrhovala všetkými domácimi a ručnými prácami, radšej lovila divú zver a ochraňovala tak otcove stáda. Keď raz zápasila s mohutným levom, pozoroval ju boh Apollón a potom sa na ňu pýtal múdreho Cheiróna. Ten však už dávno vedel, že Apolónovi sa statočná aj pôvabná Kyréné zapáčila, dokonca aj to, že ju Apollón chce uniesť.[1] Cheirón predpovedal, že ju boh odvedie do bohatej krajiny a jeho hlavné mesto pomenuje po nej. Tak sa aj stalo, zamilovaný Apollón jej ale sľúbil, že bude vládnuť a aj venovať sa hlavne svojej loveckej vášni.

Kyréné mu potom porodila syna Aristaia[1] a po ňom ešte syna Idmóna, veštca, ktorý sa neskôr zúčastnil výpravy Argonautov pod vedením Iasóna. Loď Argó sa plavila do ďalekej Kolchidy, aby priviezla zlaté rúno, za ktoré mal Iasón získať späť vládu v Iólku.

Aristaiovej výchovy sa ujali aj nymfy, ktoré ho naučili mnohým poznatkom a to hlavne pestovaniu olivovníkov, výrobe syra a najmä včelárstvu.[2]

Jeho manželkou sa stala Autonoé, dcéra kráľa Kadma, zakladateľa Téb[3] . Manželia mali spolu syna Aktaióna a dcéru Makridu. Aktaióna zahubila bohyňa lovu Artemis potom čo ju neúmyselne uvidel nahú. Pomstila sa mu tak, že ho premenila na jeleňa a následne ho uštvali a roztrhali jeho vlastné lovecké psy.[4] Makris sa starala o boha Dionýza, keď ho po narodení živila medom.

Aristaios sa vyskytuje v gréckych i rímskych mýtoch, kde býva považovaný za dobrodinca ľudí, ktorých naučil chovať dobytok a včely.[5] V súvislosti s tým sa tradovalo u vidiečanov, že včely sa rodia z mŕtveho dobytka,(lebo sa občas uchyľovali aj do vysušených dobytčích koží) čo uvádza aj Vergílius vo svojich roľníckych spevoch. Svojimi schopnosťami Aristaios pripomína Triptolema, ktorému sama bohyňa Demeter darovala obilné zrná, naučila ho obrábať pôdu. Navyše mu prikázala, aby učil aj ostatných ľudí i národy obrábať pôdu, najmä orať a siať.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Apollónios Rodský, Argonautica, 2,500.
  2. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,81,2.
  3. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 10,17,4.
  4. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,81,3.
  5. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,82,5–6.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]