Arméni vo Francúzsku
Arméni vo Francúzsku patria medzi pomerne veľké arménske komunity mimo územia Arménskej republiky. Odhady hovoria o počtoch od 300 000 až 500 000 Francúzoch s arménskym pôvodom. Najviac osôb s arménskym pôvodom žije v Paríži (cca 100 000), na druhom mieste je to prístavné mesto na juhu Francúzska Marseille, v ktorom sa nachádzajú celé arménske časti. Mesto sa stalo vstupnou bránou Arménov do Francúzska na ich ceste za hľadaním nového domova, najmä v rokoch tureckej genocídy. V meste Lyon žije 60 000 osôb s arménskym pôvodom a v meste Valence okolo 10 000 obyvateľov arménskeho pôvodu. Okrem toho žijú aj v iných mestách a oblastiach Francúzska.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
K prvým kontaktom medzi Francúzskom a Arménmi dochádzalo už v časoch Rímskeho impéria, keď sa obe krajiny stali časťami rozľahlej Rímskej ríše. V 2. storočí pôsobil na území rímskej provincie Galia (dnešné Francúzsko) arménsky biskup Ireneos, ktorý šíril kresťanstvo medzi pohanskými Galmi. Pohania mu však pripravili mučenícku smrť. V období raného stredoveku prichádzali na územie Francúzska arménski maliari a architekti, ktorí tu vytvorili prekrásne skvosty sakrálnej architektúry. Veľmi priateľské kontakty mali francúzski križiaci a arménski kresťania na území Malej Arménie (dnes Turecko) a posledný arménsky kráľ po víťazstve moslimov emigroval do Francúzska, kde aj zomrel.
Arménsky pôvod mal aj osobný strážca Napoleona Bonaparteho Roustam Raza. Arméni sa priebežne sťahovali na územie Francúzska v priebehu celého 19. storočia ako utečenci pred prenasledovaním zo strany moslimských Turkov.
Do roku 1915 ich tu žilo asi 4 000. V rokoch nemilosrdnej genocídy Arménov osmanskými Turkami (a neskôr aj tureckými republikánmi) prichádzali ako utečenci pred tureckou beštialitou desaťtisíce až stotisíce arménskych utečencov. Pred tureckým nemilosrdným vyvražďovaním sa podarilo uniknúť len časti Arménov. Takmer 2 000 000 ich Turci pozabíjali (deti, ženy, starcov). Práve v tomto čase sa rodí rozsiahla arménska diaspora vo Francúzsku. Aj po boľševickej revolúcii prichádzajú ďalší Arméni zo Sovietskeho zväzu a ďalšie skupiny prichádzajú z nepokojných oblastí Blízkeho východu (Libanon, Irak, Irán, Turecko).
Náboženstvo Arménov vo Francúzsku[upraviť | upraviť zdroj]
Väčšina Francúzov arménskeho pôvodu sa hlási k Arménskej apoštolskej cirkvi, ktorá patrí medzi najstaršie orientálne kresťanské cirkvi. Jej základy boli položené v roku 301 po christianizácii Arménska. Menšia časť obyvateľov arménskeho pôvodu sa hlási k arménskym katolíkom, ktorí boli od čias krížových výprav zjednotení s Rímom. Menšie skupinky Arménov sa hlásia aj k rímskym katolíkom, protestantom alebo sú bez vyznania.
Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Veľa osôb arménskeho pôvodu sa úspešne presadilo vo všetkých oblastiach života Francúzska. Presadili sa v oblasti ekonomického života a politiky. Veľa z nich dosiahlo veľké úspechy v oblasti hudby, architektúry, literatúry a iných druhov umenia. Mnohí z nich sa zapojili do veľkých historických udalostí francúzskych dejín, napr. do protinacistického odboja v rokoch druhej svetovej vojny (Missak Manouchian).
Francúzska republika patrí medzi krajiny, ktoré uznali vyvražďovanie Arménov v rokoch 1915 až 1923 za genocídu (národné zhromaždenie a aj Senát). Francúzi arménskeho pôvodu si každoročne pripomínajú túto katastrofu formou spomienkových pochodov, ale aj protestov, aby upozornili na alibizmus tureckých orgánov a ich snahu o popieranie tejto genocídy.
Významní Arméni vo Francúzsku[upraviť | upraviť zdroj]
- Missak Manouchian (1906 – † 1944), literát, účastník protinacistického odporu
- Charles Aznavour (* 1924), spevák, hudobný skladateľ a herec
- Edouard Balladur (* 1929), politik, v rokoch 1993 – 1995 predseda vlády Francúzska
- Sylvie Vartanová (* 1944), speváčka arménsko-bulharsko-maďarského pôvodu
