Arne Emil Jacobsen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Arne Emil Jacobsen
Arne Emil Jacobsen
dánsky architekt

Narodenie 11. február 1902
Kodaň, Dánsko
Úmrtie 24. marec 1971 (69 rokov)
Kodaň, Dánsko

Arne Emil Jacobsen (* 11. február 1902, Kodaň, Dánsko24. marec 1971 Kodaň) bol originálny dánsky architekt a dizajnér, predstaviteľ funkcionalizmu. Znamenal veľký prínos pre rozvoj architektúry a dizajnu, zaoberal sa každým detailom svojich stavieb, aby docielil dokonalú súhru formy a obsahu, exteriéru a interiéru.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal zo židovskej rodiny, ktorá už niekoľko rokov žila v emigrácii v Dánsku. Jeho otec, Johan Jacobsen, predával špendlíky a cvočky, jeho matka, Pouline Jacobsen, pracovala v banke. Arne už v detstve prejavoval obrovský kresliarsky talent, mnohé jeho kresby boli veľmi precízne. Túžil sa stať maliarom, no jeho otec ho presvedčil, aby šiel študovať architektúru, čo nakoniec nebolo zlé rozhodnutie, lebo v tejto profesii mohol využiť aj svoj umelecký potenciál. Na začiatku svojej cesty za svetovo uznávaným umelcom sa v Nemecku vyučil za murára, popri štúdiu mnohokrát navštívil Taliansko s cieľom spoznávať umenie. Neskôr sa prihlásil na kodanskú techniku, ktorú aj úspešne ukončil, ďalej pokračoval v štúdiu na Dánskej kráľovskej akadémii, kde už počas štúdia bol jeho talent neprehliadnuteľný, na škole bol ocenený za návrh niekoľkých kusov nábytku.

Najznámejšie práce ohľadom dizajnu nábytku sú stoličky.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Dizajnérske výrobky[upraviť | upraviť zdroj]

stolička "mravec"
stolička swan
  • mravec stolička (1952)
Bola navrhnutá do jedálne farmaceutickej spoločnosti Novo Nordisk. Je pomenovaná podľa podobnosti so siluetou mravca so zdvihnutou hlavou. Stolička je navrhnutá tak, aby bola pohodlná, stabilná a minimalizuje zakopávanie sa nôh. Originálny model má tri plastové nohy a sedadlo vyrobené z laminátu, spoločnosť Novo si objednalo len 300 ks, vyrobil ich Fritz Hansen. Od týchto čias si stolička získala veľkú popularitu, ale plastové nohy boli nahradené oceľovými a občas sa vyrába aj verzia so štyrmi nohami.
  • swan (1958)
Stolička a gauč boli navrhnuté pre Radisson SAS Royal hotel v Copenhagene, no Jacobsen ju umiestnil aj do budovy Dánskej národnej banky. Nábytok vyrobil Fritz Hansen. Táto stolička sa nedostala do masovej výroby, ale gauč sa stále vyrába.
  • number seven (1955)

rozmery : šírka 49 cm, hĺbka 44 cm, výška sedadla 45 cm

Jacobsen použil novú techniku, ktorá mu umožnila ohnúť materiál, preglejku do dvoch častí, čím sa stala stolička unikátnou, ergonomickou a pripomínajúcou tvar presýpacích hodín. Spodok stoličky je prispôsobivý rôznym prostrediam, čiže má verziu štvornohej stoličky, päťnohej kolieskovej úradnej stoličky i verziu barovej stoličky. V každej z týchto mnohých verzii však chýbajú operadla a písací tablet môže byť do každej verzie pridaný.

  • egg (1958)
  • pot (1959)
  • giraffe (1959)

Stolička bola exkluzívne vytvorená pre SAS Royal Hotel do jedálne. Stolička nikdy nebola masovo produkovaná a z tohto dôvodu sa zachovalo len pár exemplárov. Stolička je čalúnená s dreveným zakončením, lemovaním. Laminátové nohy sú rovnaké ako na Grand Prix stoličke. Hlavným účelom dizajnu stoličky je vysoké operadlo poskytujúce oddych a hostia sa cítia zrelaxovaní, pohodlne aj za stolom. Okrem toho, dobrý prístup medzi stoličkami pomáha k dobrej obsluhe.

  • drop

Vyrobená pre interiér SAS Royal Hotel, pre izby a bar. Približne 40 stoličiek bolo čalúnených hnedou kožou a použitých pre bistro. Zachovaných ostalo málo exemplárov.

Nemožno zabudnúť ani na Jacobsenovu bohatú architektonickú činnosť. Počas svojho života vytvoril množstvo významných diel.

Zoznam achitektonických diel[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bellevue Beach, Klampenborg, DK (1933 – 34)
  • Bellavista apartmámy, Strandvejen 419 – 451, Klampenborg, DK (1933 – 34)
  • Bellevue divadlo a reštaurácia, Klampenborg (1935 – 36)
  • Skovshoved benzínová pumpa, Skovshoved, DK (1936)
  • Stelling dom, Gammeltorv 6, Kodaň, DK (1937 – 38)
  • Søllerød radnica (s Flemmingom Lassenom), Søllerød, Kodaň (1938 – 42)
  • Århus radnica (with Erikom Møllerom), Århus, DK (1939 – 42)
  • Søholm I a II obytné komplexy, Klampenborg (1946 – 51)
  • Søholm mestský dom, Klampenborg (1950 – 54)
  • Rødovr mestská hala, Rødovre, DK (1956 – 57)
  • Glostrup mestská hala, Glostrup, DK (1958)
  • Munkegård škola, Kodaň (1955 – 59)
  • SAS Royal Hotel, Kodaň (1958 – 60)
  • Toms čokoládová továreň, Ballerup, DK (1961)
  • Dánska narodná banka, Kodaň (1965 – 70)
  • Landskrona športová hala, Landskrona, Švédsko (1965)
  • St Catherine's College, Oxford, UK (1964 – 66)
  • Mainz mestská hala, Mainz, Nemecko (1966 – 73)
  • Evanjelická škola, Hamburg, Nemecko (1970 – 71)
  • HEW Vattenfall Europe, Hamburg, Nemecko (1970)
  • Dánska kráľovská ambasáda, Londýn, UK (1976 – 77)
  • Úrad vlády, Islamabad, Pakistan
Benzínová pumpa v Skovshoved v Dánsku

Benzínová pumpa v Skovshoved, Dánsko (1936)[upraviť | upraviť zdroj]

Stavbu svojou architektúrou slohovo zaraďujeme do funkcionalizmu.J e zapísaná do zoznamu štátnych pamiatok. V roku 2002 bola rekonštruovaná.Stavbe dominuje oválna strieška, slangovo nazývaná „mushroom“, lebo pripomína hríb, ktorá poskytuje tieň a prístrešie pre tankujúcich motoristov. Strieška je podsvietená zospodu, čím sa stáva viditeľnou a výraznou hlavne v noci.

Radnica v Århus, Dánsko (1939 – 1942)[upraviť | upraviť zdroj]

Na tejto stavbe Jacobsen spolupracoval s Erikom Møllerom. Stavba je funkcionalistická. V roku 1994 bola určená na zachovanie pre jej originálnu architektúru a zaradená do zoznamu štátnych pamiatok. Prvotné plány nezahŕňali vežu, po obrovskom tlaku verejnosti však bola pridaná do návrhov a postavaná. Fasáda je obložená kvalitným nórskym mramorom.

Radisson SAS Royal Hotel, návrh Arne Jacobsen

Radisson SAS kráľovský hotel v Kodani, Dánsko (1958 – 1960)[upraviť | upraviť zdroj]

Hotel bol navrhnutý pre škandinávske aerolínie. Neskôr časť budovy odkúpila spoločnosť so sieťou hotelov Radisson. Svojho času to bol najväčší hotel v Dánsku a prvý mrakodrap v Copenhagene. Je umiestnený v strede mesta, blízko parku Tivoli.

Jedinečnosť Jacobsonovej architektúry spočíva v tom, že ho nezaujíma architektúra len ako budova, ale ako dizajnér sa venuje aj interiéru a jeho doplnkom. Pre tento hotel navrhol do reštaurácie príbor z nehrdzujúcej ocele, „labuť“ a „vajce“ stoličky dopĺňajúce elegantnosť vestibulu. Veľa ním navrhnutého nábytku sa nahradilo obyčajným, len jedna izba ostala originálna. Bol v nej zachovaný zelený nábytok a drevené panely na stene. Izba č. 606 je stále k dispozícii na rezerváciu.

Odborná verejnosť kritizovala budovu pre jej tvar pripomínajúci škatuľku cigariet, či podobnosť s lístkom MDH. Na tieto kritiky Jacobsen reagoval s úsmevom a s pripravenou vtipnou odpoveďou.

Budova evokuje pocit vysvetlenosti, ktorý je podporený umiestnením tenkých aluminiových priečok a bledého skla, čo je snaha vyhnúť sa dojmu dominantnej budovy,čo by bolo v rozpore s okolím.

St Catherine´s College, Oxford, Anglicko (1964 – 1966)[upraviť | upraviť zdroj]

Je campus univerzity umiestnený pri brehu rieky Cherwell. Aj táto stavba sa nachádza v zozname pamiatok medzi najlepšími stavbami, s najvyšším možným ustanovením pre architektúru v Anglicku. Na rozdiel od ostatných campusov v Anglicku, je tento areál prehľadný, bez množstva koridorov a pasáží s množstvom originálnych detailov – navrhol príbor, všetok nábytok v izbách, zámky a kľúče, kľučky na dverách, umývadlá, kohútiky a všetky svetlá, schodiská sú originálne a kompletne navrhnuté. V areáli sa nachádza nádvorie uprostred ktorého je umiestnený trávnik, kde je kruh s dvoma libanonskými cédrami a rybník popri budovách. Medzi vybavenosť areálu patria internátne izby umiestnené v dvoch dlhých radoch, ubytovanie pre učiteľov. Súčasťou sú aj spoločenská miestnosť pre mladých a starých. K vybavenosti patrí i jedáleň značnej veľkosti s bridlicovou podlahou. V areáli nájdeme i zvonica, ktorá je viditeľná z diaľky, lebo ostatné budovy univerzity nie sú vyššie ako tri poschodia.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]