Arpádovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Arpádovci
Coa Hungary Country History Imre (1196-1204).svg

Krajina Uhorsko
Tituly Uhorský kráľ

Dalmácky kráľ
Chorvátsky kráľ
Kumánsky kráľ
Slavónsky kráľ
Bulharský kráľ
Lodomerský kráľ

Štajerský vojvoda
Zakladateľ Álmoš
Rok založenia
dynastie
približne v roku 855
Posledný panovník Ondrej III.
Posledná hlava dynastie Ondrej III.
Rok zániku dynastie 1301
Štátna príslušnosť Uhorsko

Arpádovci bol pôvodne najmocnejší náčelnícky rod staromaďarského kmeňového zväzu (asi 880 – 1 000), neskôr vládnuci rod Uhorska (1000 – 1301). Z dynastie pochádzalo celkovo 24 uhorských kráľov. Čakatelia na trón z rodu Arpádovcov (budúci králi) boli aj vládcami Nitrianskeho pohraničného kniežatstva na území Slovenska v rámci Uhorska v rokoch 1046 – 1108 a rôzni Arpádovci boli s prestávkami kniežatami Nitrianska už aj v rokoch 955 – 1046. Niekoľkí Arpádovci boli tiež kniežatami južného pohraničného vojvodstva (zhruba severné Chorvátsko) v 11. a 12. storočí.

Zoznam[upraviť | upraviť zdroj]

Arpádovci, ktorí vládli Uhorsku[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný erb Arpádovcov doložený na pečati Imricha (1196 – 1204).
Neskorší erb Arpádovcov bez kráčajúcich levov.

Poznámka: Všetci uhorskí vládcovia a dátumy pred Gejzom sú historicky sporné. V skutočnosti tiež existovali viacerí náčelníci jednotlivých kmeňov. Najskôr od Gejzu možno tiež hovoriť o uhorskom štáte.

Arpádovci, ktorí vládli Nitriansku[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vládcov Nitrianskeho kniežatstva
  • Lél (c. 920 – 955) (maďarský vojvodca, ne-Arpádovec, podľa ojedinelých názorov Arpádovec)
  • Zoltán(955 – 971?) [podľa niektorých prameňov: Takšoň A (955 – ?), Gejza (? – 971, budúce veľkoknieža Uhorska)]
  • Michal (971 – 995) [podľa niektorých prameňov: Michal (971 – c. 977), Ladislav Lysý A (977 – 995)]
  • Vajk (995 – 997) [budúci kráľ Uhorska známy pod menom Štefan Veľký]
  • ? (997 – 1001) [podľa niektorých prameňov: znova Ladislav Lysý A (997 – 1001)]
  • Ladislav Lysý (1001 – cca 1029)
  • Vazul (c. 1029 – cca 1030)
  • ? (c. 1030 – 1042) [podľa niektorých prameňov: ne-Arpádovec Samuel Aba (1038 – 1041, neskôr kráľ Uhorska)]
  • Domoslav (1042) [dočasne dosadený Čechami]
  • ? (1042 – 1048)
  • Belo I. (1048 – 1060/1063) [neskôr kráľ Uhorska]
  • Gejza I. (1063/1064 – 1074) [neskôr kráľ Uhorska]
  • Ladislav I. (1063 a 1074 – 1077) [neskôr kráľ Uhorska]
  • Lampert (1077 – 1095)
  • Álmoš (1095 – 1108)

Arpádovci, ktorí vládli v južnom pohraničnom vojvodstve[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny rodu Arpádovcov[upraviť | upraviť zdroj]

Zakladateľom rodu bol legendárny Arpád. Vládcovia po smrti Arpáda (presnejšie po r. 900 (?907) – 955) sú sporní (pozri vyššie). Približne v roku 907 (bitky pri Bratislave) každopádne starí Maďari zničili ústrendú moc Veľkej Moravy, v 20. rokoch 10. storočia dobyli južnú časť Nitrianska (zhruba Podunajská nížina a časť severného stredného Maďarska). Súčasne pokračovali výboje napríklad aj smerom do dnešného Rakúska, ktoré však (okrem dnešného Burgenlandu) museli Maďari opustiť v roku 955 po bitke na Lechu.

Zoltánov vnuk, kmeňový náčelník Gejza I. (972 – 997) prijal s celou rodinou krst a vytvoril pred rokom 970 v dnešnom (severo)západnom Maďarsku a Burgenlande kniežatstvo. Jeho syn Štefan I. bol v roku 1000 menovaný za kráľa (vznik Uhorského kráľovstva) a do roku 1006 si podmanil aj staromaďarské kmene na okolitých územiach. Stal sa prvým kráľom, ktorý bol kanonizovaný (podrobnosti pozri v článku Štefan I.).

Po Štefanovej smrti, ktorý nezanechal mužského potomka, sa situácia nevyvíjala priaznivo. O nástupníctvo sa strhol boj medzi Štefanovým synovcom Petrom (1038 – 1041, 1044 – 1046), synom jeho sestry Márie a benátského dóžu z rodu Orseolo, a medzi Samuelom z rodu Aba (1041 – 1044). Po Abovom zavraždení a vyhnaní Petra získal trón Zoltánov pravnuk Ondrej I.

Vedľa Štefana I. bol jedným z najvýznamnejších členov rodu Belo IV., ktorý vládol v 13 storočí.

Arpádovci vymreli roku 1301.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]