Arrheniova teória kyselín a zásad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Arrheniova teória kyselín a zásad je teória ktorú v roku 1884 vytvoril Svante August Arrhenius, definuje kyseliny ako látky, ktoré po rozpustení vo vode spôsobujú zvýšenie koncentrácie oxóniových katiónov H3O+:

HCl + H2O → H3O+ + Cl

Zásadou je každá látka, ktorá po rozpustení vo vode spôsobuje zvýšenie koncentrácie hydroxidových iónov OH:

NH3 + H2O → OH + NH4+

V chemickej literatúre sa Arrheniove zásady často definujú len ako látky, ktoré sa vo vode ionizujú za vzniku iónov OH.