Arthur C. Clarke

Z Wikipédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie
 Tento článok je o človeku, ktorý nedávno zomrel.
Niektoré informácie týkajúce sa okolností okolo smrti osoby sa môžu rapídne zmeniť získaním nových informácií.
Arthur Charles Clarke
Arthur C. Clarke
spisovateľ, vynálezca a propagátor kozmonautiky
Narodenie 16. december 1917
Minehead, Somerset, Veľká Británia
Úmrtie 19. marec 2008
Colombo, Srí Lanka

Pozri aj Biografický portál

Sir Arthur Charles Clarke (* 16. december 1917 – † 19. marec 2008) bol autor science fiction literatúry, vynálezca a propagátor kozmonautiky. Spolu s Róbertom Heinleinom a Isaacom Asimovom boli nazývaní „Veľkou trojkou science fiction“. Bol popredným predstaviteľom hard science fiction a technického optimismu.

Na základe jeho nápadu vznikli geostacionárne družice. S myšlienkou satelitu zaveseného na pevnom mieste na oblohe prišiel dávno pred vypustením prvej družice - už v roku 1945. Jeho najznámejším dielom je vedeckofantastická kniha 2001: Vesmírna odysea. Je voľne inšpirovaná Clarkovou poviedkou The Sentinel, ale stala sa samostatným dielom počas spolupráce na scenári s režisérom Stanley Kubrickom. Kubrick oslovil Clarka, aby mu pomohol vytvoriť „nevýslovne dobrý science-fiction film“ a kniha bola postupne písana počas tvorby filmu. Toto vyústilo do jednej zo skutočne jedinečných spoluprác v histórii sci-fi.

Clarkovým menom bola pomenovaná planétka – „4923 Clarke“ a dinosaurus „Serendipaceratops arthurcclarkei“ objavený v austrálskom Inverlochu.

Obsah

[upraviť] Životopis

Clarke sa narodil v pobrežnom meste Minehead v hrabstve Somerset v juhozápadnom Anglicku do farmárskej rodiny. V zhruba desiatich rokoch sa jeho záľubou stalo zbieranie skamenelín a potom pozorovanie hviezd. Kvôli svojmu záujmu o astronómiu si postavil vlastný malý teleskop. Ďalším jeho výtvorom bol fotofón – prístroj na prenos zvuku pomocou meniacej sa intenzity svetla. Niekedy v tej dobe sa mu do ruky dostal časopis Amazing Stories, publikujúci fantastické poviedky. Takéto americké časopisy sa do Anglicka dostávali ako lodný balast. Počas štúdia na Huishovom gymnáziu v Tauntone začal písať vlastné poviedky. V roku 1934 vstúpil do Britskej medziplanetárnej spoločnosti.

Po štúdiách na gymnáziu si nemohol dovoliť pokračovať v štúdiu a tak odišiel do Londýna, kde pracoval ako účtovný revízor na ministerstve školstva. Zároveň sa rozhodol že sa stane profesionálnym spisovateľom. Stretol sa s Walterom Gillingsom, vydavateľom časopisu Scientification, ktorý mu vydal dva články v rokoch 1938 a 1939 (jeden zhrňoval súčasné poznatky o Slnečnej sústave, druhý sa týkal možností letu raketou na Mesiac).

Počas Druhej svetovej vojny slúžil v britskom kráľovskom letectve (RAF) ako inštruktor práce s radarom. V októbri 1945 publikoval v časopise Wireless World myšlienku, ako pomocou troch družíc zaistiť celosvetový príjem televízneho signálu. Bohužiaľ, na udelenie patentu je v Británii potrebné predložiť dva fungujúce exempláre vynálezu. Keď sa jeho myšlienka v roku 1962 uskutočnila, mohol Clarke iba publikovať v časopise článok Ako som prišiel o miliardu dolárov vynaliezaním Telstaru vo voľnom čase. Vďaka tomu je dnes známy ako vynálezca telekomunikačnej družice a na jeho počesť je geostacionárna obežná dráha niekedy nazývaná Clarkova. Okrem tohoto vynálezu publikoval Clarke počas vojny ešte iný článok: Raketa a vojna budúcnosti o spojení rakety a jadrovej hlavice, vďaka nemu získal štipendium na ďalšie štúdium.

V roku 1946 sa stáva predsedom Britskej meziplanetárnej spoločnosti a pracuje na vývoji automatických pristávacích systémov. V rokoch 1946 až 1948 získal bakalársky titul z fyziky a teoretickej aj aplikovanej matematiky na King's College (získal červený diplom). V tomto roku mu John W. Campbell zaplatil 180 dolárov za poviedku Rescue Party pre časopis Astouding Stories. V roku 1948 mu v časopise vychádza jeho prvné väčšie dielo Proti pádu noci, neskôr prepracované ako Mesto a hviezdy.

V roku 1956 sa presťahoval do Kolomba na Srí Lanke (vtedy ešte Cejlon). Miestne prostredie ho inšpirovalo k napísaniu románu Rajské fontány, v ktorom popisuje ideu vesmírneho výťahu. Na začiatku svojej kariéry sa zaujímal aj o paranormálne javy, čo zúžitkoval v románe Koniec detstva. Už dávno sa od všelijakých pseudovied dištancoval, vždy však obhajoval výskum na poli telekinézie a podobných javov. Je tiež známy zo svojich dvoch seriálov: Tajomný svet Arthura C. Clarka (1981) a Svet tajomných síl Arthura C. Clarka (1984).

Od roku 1988 bol pripútaný na invalidný vozík. V roku 1988 sa začalo oficiálne hovoriť o udelení rytierskeho titulu. To bolo pozdržané počas vyšetrovania jeho obvinenia z pedofílie vzneseného bulvárnym časopisom The Sunday Mirror. Clarke bol očistený od tohoto obvinenia v roku 2000. Jeho zdravotný stav v tejto dobe mu však neumožnil odcestovať do Londýna a prevziať túto poctu od kráľovnej osobne. Slávnostný ceremoniál sa teda uskutočnil za prítomnosti britského vysokého komisára priamo v Kolombe. Bol čestným predsedom Inštitútu pre spoluprácu vo vesmíre.

V roku 1962 bol za svoje knihy a články navrhnutý na cenu UNESCO: Kalingovu cenu za popularizáciu vedy. V roku 1986 založil Cenu A. C. Clarka, ktorá sa každoročne udeľuje najlepšiemu sci-fi románu vydanému na britskej pôde.

Arthur C. Clarke zomrel 19. marca 2008 zanedlho po svojich 90 narodeninách v Kolombe na Srí Lanke, kde žil od roku 1956. V posledných mesiacoch života trpel respiračnými problémami.

[upraviť] Literárna tvorba

[upraviť] Vesmírna odysea

  • 2001: Vesmírna odysea (2001: The Space Odyssey, 1968)
  • 2010: Druhá vesmírna odysea (2010: Odyssey Two, 1982)
  • 2061: Tretia vesmírna odysea (2061: Odyssey Three, 1988)
  • 3001: Posledná vesmírna odysea (3001: The Final Odyssey, 1997)

[upraviť] Ráma

  • Stretnutie s Rámom (Rendezvous with Rama, 1973)
  • Návrat Rámu (Rama II, 1989) – spoluautor Gentry Lee
  • Rámova záhrada (The Garden of Rama, 1991) – spoluautor Gentry Lee
  • Ráma tajomstva zbavený (Rama Revealed, 1993) – spoluautor Gentry Lee

Do série ešte patria knihy Poslovia Rámových svetov a Noc dvojitého splnu, ktorých autorom je Gentry Lee.

[upraviť] Oko času/Odysea času

[upraviť] Iné romány

  • Prelude to Space 1951
  • Marťanské piesky (The Sands of Mars, 1951)
  • Islands in the Sky 1952
  • Koniec detstva (Childhood's End, 1953)
  • Svetlo Zeme (Earthlight, 1955)
  • Mesto a hviezdy (The City and the Stars, 1956)
  • Hlboké pastviny (The Deep Range, 1957)
  • Mesačný prach (A Fall of Moondust, 1961)
  • Ostrov delfínov (Dolphin Island, 1963)
  • Zostupová dráha (Glide Path, 1963)
  • Impérium (Imperial Earth, 1975)
  • Rajské fontány (The Fountains of Paradise, 1979)
  • Spev vzdialenej Zeme (The Songs of Distant Earth, 1986)
  • Kolíska (Cradle, 1988) – spoluautor Gentry Lee
  • Proti pádu noci (Beyond the Fall of Night, 1990) – spoluautor Gregory Benford
  • Duch z Grand Banks (The Ghost from the Grand Banks, 1990)
  • Božské kladivo (The Hammer of God, 1993)
  • Desiaty stupeň (Richter 10, 1996) – spoluautor Mike McQuay
  • Spúšť (The Trigger, 1999) – spoluautor Michael P. Kube-McDowell
  • Svit vzdialených dní (The Light of Other Days, 2000) – spoluautor Stephen Baxter

[upraviť] Zbierky

  • Oceánom hviezd (Across the Sea of Stars, 1959):
Koniec detstva, Earthlight a 18 ďalších
  • Správa o tretej planete
  • Hliadka (The Sentinel, 1983):
Záchranná výprava, Anjel strážny, Hranica pevnosti, Hliadka, Jupiter V, Útočisko, Slnečný vietor, Stretnutie s medúzou a Spev vzdialenej Zeme
  • Poviedky z planéty Zem (Tales From Planet Earth, 1990)
  • Historky od Bieleho jeleňa (Tales from the White Hart, 1957)
  • Deväť miliard božích mien (The Nine Billion Names of God, 1967)
  • Smer času
  • Výprava na Zem (Expedition to Earth, 1953)
  • Poviedky z desiatich svetov (Tales of Ten Worlds, 1962)
  • Reach for Tomorrow, 1956
  • The Other Side of the Sky, 1958
  • From the Ocean, From the Stars, 1962
The City and the Stars, The Deep Range, The Other Side of the Sky
  • An Arthur C. Clarke Omnibus, 1965:
Koniec detstva, Prelude to Space a Expedition to Earth
  • Prelude to Mars, 1965:
Prelude to Space, The Sands of Mars
  • The Lion of Comarre & Against the Fall of Night, 1968
  • An Arthur C. Clarke Second Omnibus, 1968:
A Fall of Moondust, Earthlight, The Sands of Mars
  • Of Time and Stars, 1972
  • The Wind from the Sun, 1972
  • The Best of Arthur C. Clarke, 1973
  • Four Great SF Novels, 1978:
Mesto a hviezdy, The Deep Range, Mesačný prach, Stretnutie s Ramom
  • More Than One Universe, 1991
  • The Collected Stories of Arthur C. Clarke, 2000

[upraviť] Poviedky a novely

  • Hviezda
  • Deväť miliard božích mien
  • Stretnutie s medúzou

[upraviť] Nefantastické

  • The Exploration of Space, 1951
  • The Challenge of the Space Ship, 1959
  • Glide Path: To The Heart of Experimental Technology.In WWII!, 1963
  • Stratené svety 2001 (Lost Worlds of 2001, 1972)
  • 1984: Spring a Choice of Futures, 1984
  • How the World was One: Beyond the Global Village, 1992
  • By Space Possesses: Essays on the Exploration of Space, 1993
  • Greetings, Carbon-Based Bipeds!: Collected Works 1934-1988, 1999
  • From Narnia to a Space Odyssey: The War of Letters Between Arthur C. Clarke and C.S. Leiws, 2003 – spoluautor C. S. Lewis

[upraviť] Filmové spracovania

  • 2001: Vesmírna odysea (A Space Odyssey) (1966)
  • 2010: The Year We Make Contact (1984) – podľa románu 2010: Druhá vesmírná odysea
  • Rendezvous with Rama (2009?) – podľa románu Stretnutie s Rámom, film je v štádiu príprav

[upraviť] Ocenenia

  • Cena Hugo (3 + 1 retro)
    • 1954 – poviedka – Hviezda
    • 1973 – román – Stretnutie s Rámom
    • 1980 – román – Rajské fontány
    • 2004 – poviedka, retro – Deväť miliard božích mien
  • Cena Nebula (3)
    • 1973 – novela – Stretnutie s medúzou
    • 1974 – román – Stretnutie s Rámom
    • 1980 – román – Rajské fontány
  • Cena Locus (1)
    • 1974 – román – Stretnutie s Rámom
  • British SF
    • 1974 – Stretnutie s Rámom
  • Campbell Memorial Award
    • 1974 – román – Stretnutie s Rámom
  • Jupiter Award
    • 1974 – Stretnutie s Rámom

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Externé odkazy

Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Arthur_C._Clarke“