Arthur Cecil Pigou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Arthur Cecil Pigou
Arthur Cecil Pigou
anglický ekonóm

Narodenie 18. november 1877
Ryde, Spojené kráľovstvo
Úmrtie 7. marec 1959 (81 rokov)
Cambridge, Spojené kráľovstvo

Arthur Cecil Pigou (* 18. november 1877, Ryde, Spojené kráľovstvo + 7. marec 1959, Cambridge) bol anglický ekonóm, žiak a nástupca Alfreda Marshalla. V rokoch 1908 - 1943 bol profesorom politickej ekonómie na University of Cambridge.

Jeho hlavným prínosom je rozvoj ekonómie blahobytu. Poukazuje na nedostatok tržného systému, ktorý síce optimálne alokuje zdroje, ale nemusí zaisťovať maximálny blahobyt spoločnosti. Spoločenský blahobyt je najčastejšie definovaný ako súčet blahobytu všetkých jedincov. Tento blahobyt sa maximalizuje, ak blahobyt jedného nemôže byť zvýšený, bez toho, aby sa zároveň neznížil blahobyt druhého.

Aj keď bol Pigou zástancom liberalizmu, obhajuje zároveň potrebu štátnych zásahov pri riešení tzv. externalít. Navrhoval sústavu daní (tzv. Pigouova daň) a subvencií, ktorá má uvádzať motivácie súkromných subjektov do súladu so spoločenskou efektívnosťou (napr. zdanenie firiem, ktoré znečisťujú životné prostredie). S iným riešením problému externalít prišiel v roku 1960 Ronald H. Coase.

Vybrané diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Wealth and Welfare), (1912)
  • Unemployment (1914)
  • The Political Economy of War (1921)
  • Ekonomie Blahobytu (1932, The Economics of Welfare)
  • The Theory of Unemployment (1933)
  • Keynes's General Theory: A Retrospective View (1950)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]