Asertivita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Asertivita je schopnosť, komunikačná zručnosť, primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne, a pritom neobmedzuje slobodu iných.

Slovo asertivita pochádza z latinského slova "asercio" resp. z anglického slova "to assert", čo znamená "tvrdiť, požadovať".

Autorom asertivitívnej komunikačnej metódy je Američan Andrew Salter, ktorý tento pojem použil prvý raz v roku 1949. Učil spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, primeranému vyjadreniu prianí a požiadaviek, umeniu trvať na svojich požiadavkach a tiež schopnosti povedať "nie". Zároveň však za najväčšie víťazstvo považoval kompromis, uspokojujúci všetky strany.

Skutočná asertivita je nástroj na odstránenie manipulácie a extrémnych foriem správania, akými sú pasivita a agresivita.

Pojem "asertivita" nie je chápaný vždy správnym spôsobom.

V pokrivenej verzii je asertivita chápaná ako nástroj na tvrdé presadenie seba a vlastných cieľov. Neoprávnene sa považuje za akési synonymum neohľaduplnosti a agresivity, aj keď jej skutočný význam je pozitívny (v roku 1966 autori Wople a Lazarus jednoznačne odčlenili pojem asertivita od pojmu agresivita). Tvorí popri agresivite a pasivite tretí spôsob medziľudského správania sa. Asertivita znamená dávať priestor nielen svojim názorom, predstavám, ale aj cudzím. Je spojená s pozitívnym videním druhých a s umením načúvať. Asertívny človek spája svoju sebaúctu s úctou k druhým.

Riešenie konfliktov[upraviť | upraviť zdroj]

Živočíšni predkovia človeka používali k riešeniu konfliktov dva prostriedky - boj a únik. Človek pridal nový prostriedok - verbálnu komunikáciu a napokon i asertívne riešenie situácií a konfliktov tak, aby z konfliktu neodchádzala ani jediná zo zúčastnených strán porazená.

Asertívnym riešením konfliktov sa eliminuje agresivita i pasivita. Obidva tieto spôsoby správania sú späté s porušovaním práv jednej zo strán: agresívne konajúca osoba porušuje práva iných a pasívna osoba sa vlastných práv vzdáva. Asertívne konajúca osoba rešpektuje práva svoje i iných. Asertivita odstraňuje riešenie situácií spôsobom, pri ktorom niektorá zo strán prehráva. Takéto riešenia sa javia ako neperspektívne, pretože rovnováha je dočasná a vo chvíli, keď víťaz stráca čo i len na chvíľu svoje sily, musí rátať s odvetou.

Asertívne riešenie konfliktov[upraviť | upraviť zdroj]

Asertívne riešenie konfliktov vedie

  • k sebapresadeniu,
  • k vnútornej spokojnosti,
  • k spolupráci,
  • k rozvoju priateľstva,
  • k pocitu spolupatričnosti,
  • k uspokojeniu potrieb všetkých zúčastnených.
  • k ovládaniu sa

Manipulatívne správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Neasertívne správanie býva zväčša aj manipulatívne. Manipulatívne správanie sleduje cieľ skryto a nepriamo. Je veľmi často neuvedomelé, osvojené vďaka výchove a z nej vyplývajúcich pocitov úzkosti, ignorancie a viny. Jeho základom je niekoľko výchovou vštepených neasertívnych povier. Na odstránenie neasertívnych povier boli sformulované základné asertívne práva, ktorých aplikácia prostredníctvom asertívnych komunikačných techník odstraňuje manipulatívnosť z vlastného správania voči iným a zamedzuje tiež účinnosti manipulatívneho správania iných voči nám.

Zmena neasertívneho správania a tréning asertivity[upraviť | upraviť zdroj]

Neasertívne správanie je možné zmeniť na asertívne. Takáto zmena správania vedie predovšetkým ku zvýšeniu kvality života človeka, ktorý sa pre zmenu rozhodol, ale stáva sa prínosom i pre jeho okolie.

Jedným z možných riešení je nasledovná postupnosť krokov:

  1. pochopenie neperspektívnosti neasertívneho správania
  2. osvojenie si filozofie asertívneho správania sa
  3. dôkladný a vytrvalý nácvik situácií s uvedomením si asertívnych práv a s využitím rôznych asertívnych komunikačných techník
  4. prerastanie asertivity do zautomatizovaného (neuvedomelého) ľudského správania sa

Asertivita je pre všetkých zúčastnených výhodnejšia než manipulatívnosť a jej zaradenie do komunikačnej výbavy vyplýva i z priaznivej spätnej väzby.

Spočiatku sa tréning asertivívneho správania využíval len v klinicky orientovanej praxi. Počnúc sedemdesiatymi rokmi sa začal vyvíjať i smer zameraný na zlepšenie sociálnej komunikácie v prostredí neklinickej populácie.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]