Ashfordský čierny mramor

Ashfordský čierny mramor je označenie pre tmavý vápenec, ťažený v baniach pri obci Ashford-in-the-Water v anglickom grófstve Derbyshire. Keď je obrúsený a naleštený, je jeho jasne čierny povrch vysoko dekoratívny. Ashfordský čierny mramor je veľmi jemnozrnná sedimentárna hornina a napriek svojmu pomenovanie to z geologického hľadiska nie je skutočný mramor. Pomocou techniky známej ako pietra dura môže byť vykladaný inými drahými kameňmi alebo minerály. V Múzeu a umeleckej galérii mesta Derby sa nachádza diagram kopca Ecton Hill vytvorený z ashfordského čierneho mramoru a ďalších hornín.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Dekoratívne využitie tejto miestnej horniny bolo zistené aj v prehistorických nálezoch, ale prvou zaznamenanou osobou, ktorá mramor využívala je Bess of Hardwick v roku 1580.

Henry Watson, strýko derbyshirského geológa White Watsona, je považovaný za jednu z kľúčových postáv, ktoré sa zaslúžili o rozvoj miestneho priemyslu vykladanie ashfordského čierneho mramoru v 50. rokoch 18. storočia. Watson tiež vlastnil vodou poháňanú továreň v obci Ashford-in-the-Water.

Počas konca 18. a začiatku 19. storočia rozkvitala výroba a obchod s urnami, obeliskami a dekoratívnymi predmetmi z ashfordského čierneho mramoru. John Mawe mal v obci Matlock Bath múzeum venované tejto hornine a hneď vedľa sa nachádzalo ďalšie múzeum, kde Ann Raynerová vystavovala svoje rytiny, vytvorené do čierneho mramoru diamantom. Teraz sa nachádza mnoho exemplárov rytín a dekorácií z ashfordského mramoru v Derbyjskom múzeu, Buxtonskom múzeu a Chatsworth House. Pri vykopávkach pri hostinci Seven Stars v Derby bolo v roku 2009 objavené obrovské množstvo nespracovaného ashfordského čierneho mramoru. Špekulovalo sa, či horniny neboli opustené, keď sa ich spracovateľ v 80. rokoch 19. storočia presťahoval.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek svojmu pomenovanie mramor je hornina čisto sedimentárneho pôvodu. Ide o tmavý, jemnozrnný vápenec bohatý na organické látky. Obsahuje tiež značné množstvo živice, ktorá mu dáva tmavo sivé sfarbenie, ktoré sa po vyleštení a očistení zmení na lesklo čierne. Primárnym zdrojom tejto horniny bola baňa Arrock a neskôr roku 1832 Rookery Plantation, obaja blízko obce Ashford-in-the-Water.

Spracovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Vápenec môže byť vysústružený na výrobu úrn, svietnikov a podobných predmetov alebo orezaný na výrobu hladkých objektov, napríklad obeliskov či závažií. Múzeum a umelecká galéria mesta Derby vlastní zbierku predmetov vytvorených z ashfordského čierneho mramoru, získanú z vykladačskej dielne vlastnenej rodinou Tomlinsonovcov. Zbierka zahŕňa aj kusy pripravené na vytvorenie pozadia z čierneho mramoru. Farebné horniny pre vloženie do ashfordského mramoru sú sivé, modré a fialové minerály vyťažené pri dedine Monyash, červené a biele minerály z dediny Sheldon alebo fluorit z castletonskej bane Blue John. Najvzácnejšie minerál, známy ako „vojvodova červená“, je tak vzácny, že je uložený v Chatsworth House. Niektoré z kombinácií tu opísaných sú k videniu na vykladanom stolíku (obrázok vpravo), ktorý sa nachádza v Derbyjskom múzeu.

Na konci 80. rokov 18. storočia začal geológ White Watson vytvárať vysvetľujúce geologické doštičky. Využil pri tom ashfordský čierny mramor, do ktorého vkladal ďalšie horniny reprezentujúce podložia v rôznych častiach grófstva Derbyshire. Derbyjské múzeum vlastní jeden z nich – diagram kopca Ecton Hill (obrázok hore).

William Martin, ktorý jednu dobu pracoval s Watsonom, vytvoril prvú vedeckú štúdiu fosílií. Vo svojej knihe Petrifacta Derbiensia tvrdí, že Watsonov strýko a jeho spolupracovníci v bani na čierny mramor považovali niektoré skameneliny v tejto hornine za „krokodílie chvosty“, pretože si mysleli, že ide o pozostatky krokodíla.

V umení vykladanie ashfordského čierneho mramoru pokračoval v 90. rokoch 20. storočia Don Edwards, ktorý viedol obchod v derbyshirskej dedine Tideswell. Roku 2006 Buxtonské múzeum oznámilo, že kúpilo zbierku čierneho mramoru po Johnovi Michaelovi Tomlinsonovi. Ten, po tom čo zistil, že sa jeho predkovia venovali spracovanie ashfordského čierneho mramoru, strávil viac ako 50 rokov vytváraním zbierky zameranej na túto horninu.