Astát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Astát
85 polónium ← astát → radón
I

At

Uus
At
Vzhľad
tvavá pevná látka
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo astát (astatum), At, 85
Umiestnenie v PSP 17. skupina6. periódablok p
Séria halogény, nekovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť (210) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 4f14 5d10 6s2 6p5
Kovalentný polomer 150 pm
Van der Waalsov pol. 202 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 2,2 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 890 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) -I, I, III, V, VII
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Teplota topenia 575 K (301,85 °C)
Teplota varu 610 K (336,85 °C)
Sk. teplo varu 40 kJ·mol−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 361 392 429 475 531 607
Iné
Reg. číslo CAS 7440-68-8
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 210At stopy 8,1 h. ε, β+ 3,981 210Po
synt.   α 5,631 206Bi
Radioactive.svg 211At synt. 7,2 h.
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému astát.
Pozri aj chemický portál

Astát Astatium je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku At a protónové číslo 85. V prírode sa vyskytuje len vo forme izotopov ako produkt rozpadu iných ťažkých prvkov, pričom jeho množstvo v jednom okamihu nie je väčšie ako jeden gram. Vďaka tomu je (spolu s berkéliom) najvzácnejším prvkom na Zemi. Názov astát dostal podľa gréckeho výrazu αστατος (astatos), čo v preklade znamená nestály.

Žiaden z izotopov astátu nemá dlhšiu životnosť (polčas rozpadu) ako 12 hodín. Pri jeho rozpade vzniká bizmut, polónium, radón, alebo iné izotopy astátu. Z prvých 101 prvkov periodickej tabuľky je menej stabilné už len Francium. Práve preto vieme o astáte tak málo. Samotný prvok nebol zatiaľ nikdy pozorovaný voľným okom, pretože takéto množstvo by sa okamžite vyparilo následkom tepla, produkovaného vlastným rádioaktívnym rozpadom. Izotop astát-211 sa používa v nukleárnej medicíne na diagnostiku a liečbu niektorých ochorení vďaka emitácii alfa-častíc. Po vytvorení sa musí pomerne rýchlo použiť, pretože polčas jeho rozpadu je 7.2 hodiny, čo je ale dostatočne dlho na konkrétne využitie. Prvok bol po prvýkrát vytvorený na Kalifornskej Univerzite v r.1940 pomocou bombardovania bizmutu alfa časticami. Astát sa vyznačuje extrémne silnou produkciou rádioaktívneho žiarenia, ostatné fyzikálno-chemické vlastnosti sú len odvodené interpoláciou či extrapoláciou vlastností príbuzných prvkov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]