Astrid Lindgrenová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Astrid Lindgren
Astrid Lindgrenová
švédska autorka kníh pre deti

Narodenie 4. november 1907
Švédsko Vimmerby, Švédsko
Úmrtie 28. január 2002 (94 rokov)
Švédsko Štokholm, Švédsko
Pamätník Astrid Lindgrenovej v Štokholme

Astrid Lindgrenová (* 4. november 1907, Vimmerby – † 28. január 2002, Štokholm) bola úspešná švédska autorka kníh pre deti. Okrem príbehov pre deti písala aj romány, poviedky, divadelné hry, poéziu, filmové a divadelné scenáre. Jej knihy boli preložené do 70 jazykov v 100 krajinách sveta. V roku 1958 dostala cenu Hansa Christiana Andersena, ktorá je považovaná za najvyššie možné ocenenie autorov detských kníh.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Astrid Lindgrenová vyrastala v obci Vimmerby vo Švédsku. Mnoho jej kníh bolo inšpirovaných vlastným detstvom, ktoré strávila na farme svojho otca Samuela Augusta Ericssona († 1969). Astrid bola druhým dieťaťom, narodila sa rok po Gunnarovi (1906), po nej mali rodičia ešte dve dcéry Stinu (1911) a Ingegerd (*1916–†1997).

V roku 1923 začala pracovať v lokálnych novinách, ale do dvoch rokov otehotnela so ženatým kolegom a bola nútená pod tlakom okolia odísť z domova. V Kodani 4. decembra 1926 porodila syna Larsa, ktorého pre nedostatok financií dala do pestúnskej rodiny. Potom odišla do Štokholmu, kde začala pracovať ako sekretárka. V apríli 1931 sa vydala za Stura Lindgrena (†1952), čo jej umožnilo zobrať si späť svojho syna. 21. mája 1935 sa jej narodila dcéra Karin. Od roku 1937 pracovala ako stenografka pre švédskeho profesora kriminalistiky Harry Södermana. Táto práca ju inšpirovala k románu o Kalle Blomkvistovi.

Najslávnejšia Lindgrenovej postava Pipi Dlhá Pančucha vznikla z príbehov, ktoré rozprávala svojej dcére pred spaním. Kniha sa rýchlo stala veľmi úspešnou a urobila z Lindgrenovej medzinárodne známu spisovateľku.

Astrid Lindgrenová aktívne podporovala detské práva a práva zvierat, ako aj práva menšín. Za túto činnosť dostala v roku 1993 cenu Right Livelihood Award.

V roku 2002 po jej smrti švédska vláda zaviedla cenu Astrid Lindgrenovej pre spisovateľov detskej literatúry.

Diela (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Značka šv. označuje pôvodný názov diela.

  • Britt-Mari lättar sitt hjärta (šv.), 1944
  • Pipi Dlhá Pančucha, 1945
  • Pipi nastupuje na loď, 1946
  • Deti z Bullerbynu, 1946
  • Mästerdetektiven Blomkvist (šv.), 1946
  • Pipi na ďalekom ostrove/Pipi Dlhá Pančucha v Tichomorí , 1948
  • Nils Karlsson-Pysling (šv.), 1949
  • Mästerdetektiven Blomkvist lever farligt (šv.), 1951
  • Mio, môj Mio, 1954
  • Karlsson zo strechy, 1955
  • Rasmus na vandrovke, 1956
  • Madicken (šv.), 1960
  • Karlsson zo strechy opäť lieta, 1962
  • séria Emil z Lönnebergy, 1963-70 (3 diely)
  • Leto na ostrove Saltkrakan, 1964
  • Salikons rosor (šv.), 1967
  • Prinsessan som inte ville leka (šv.), 1968
  • Än lever Emil i Lönneberga (šv.), 1970
  • Bröderna Lejonhjärta (šv.), 1973
  • Grétka a Betka (originál: Madicken och Junibackens Pims), 1980
  • Zbojnícka dcéra Ronja, 1981
  • Lotka z Huncútskej ulice, 1992
  • Oslavy v Bullerbyne
  • Veselo je v Bullerbyne
  • Karlsoon zo strechy opäť špekuluje

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]