Astronomické observatórium Modra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Súradnice: 48° 22′ 23.51″ s.š., 17° 16′ 26.47″ v.d.

Astronomické a geofyzikálne observatórium Univerzity Komenského Modra-Piesky

Astronomické a geofyzikálne observatórium Univerzity Komenského (resp. Astronomické observatórium Modra alebo AGO Modra) je vedecko-výskumným a vzdelávacím pracoviskom Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Nachádza sa 12 km od mesta Modra, v jeho miestnej časti Piesok v nadmorskej výške 535 m n. m. Komplex s rozlohou cca 3,5 hektára sa rozprestiera v strede bukových lesov, na výstupe spodnotriasových kremencových skál (Tisové skaly). Pracovisko je prístupné po asfaltovej komunikácii z turistickej oblasti Zochova chata (tiež konečná autobusových spojov), resp. po turistickom chodníku smerom na Veľkú Homoľu. Centrom observatória je administratívna a riadiaca budova („hlavná budova“), s 8-m kupolou a 0,60-m zrkadlovým ďalekohľadom firmy Zeiss s CCD kamerou, 0,20-m slnečným ďalekohľadom na spoločnej paralaktickej montáži. Vyššie položená "horná budova" s 5-m kupolou obsahuje 0,24-m ďalekohľad s CCD kamerou na vzdelávacie účely a 0,28-m Schmidt-Cassegrain ďalekohľad s CCD kamerou na pozorovanie tranzitujúcich exoplanét. Observatórium vlastní aj robotický 0,28-m Schmidt-Cassegrain ďalekohľad na alt-azimutálnej montáži na popularizačné účely. Okrem toho sa v nej nachádzajú registračné prístroje staníc GPS a dopredného meteorického radaru siete Bologna-Lecce-Modra. Ďalej sa tu nachádza meteorický pavilón s celooblohovou fotografickou komorou (súčasť Európskej bolidnej siete) a celooblohová meteorická televízna kamera, magnetický pavilón so sondami na meranie zemského magnetického poľa, seizmická kobka so seizmometrom, kupola slnečného ďalekohľadu, kupola pre snímacie cievky magnetickej zložky Schumannovych rezonancií. Tzv. „dolná budova“ slúži na prevádzkové účely a poskytuje malú konferenčnú miestnosť. Meteorologické prístroje v areáli umožňujú meranie teploty a vlhkosti vzduchu, množstvo zrážok, rýchlosť vetra, dĺžku slnečného svitu a poskytujú tak dlhú radu systematický klimatických pozorovaní od vzniku observatória v roku 1988. V roku 2012 sa v areáli postavil prírodný amfiteáter s projektorom, premietacím plátnom, ozvučením a sedení. Observatórium je vedené v Centre Malých Planét pod číslom 118.

Asteroid (11188) Modra bol pomenovaný podľa observatória [1].

Veda a výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Ako súčasť Univerzity Komenského pracovisko zabezpečuje praktické i teoretické vedenie študentov počas ich štúdia astronómie a astrofyziky na magisterskom a doktorandskom stupni štúdia. Výskum sa sústredí predovšetkým na medziplanetárnu hmotu. Na observatóriu bolo objavených ku januáru 2014 viac ako 175 asteroidov s definitívnym číselným označením a 34 asteroidov s dočasným označením, vrátane dvoch blízkozemských asteroidov 2005 GB34 a 2008 UW5. Pozorovanie sa sústreďuje na fotometriu asteroidov a komét, v rámci medzinárodnej spolupráce sa zaoberá binárnymi asteroidmi. Astrometrické merania pomáhajú spresňovať dráhy novoobjavených telies. Ako prvému observatóriu sa podarilo odpozorovať tranzit exoplanéty na Slovensku. Výskum Slnka spočíva v sledovaní chromosferických aktívnych oblastí cez H-alfa filter. Meteorická detekcia sa okrem klasických celooblohových fotografických komôr vykonáva pomocou televíznej techniky. Viac-staničné video meteorické pozorovania zabezpečujú polo-automatické televízne kamery v Tesárskych Mlyňanoch a v Kysuckom Novom Meste ovládaná diaľkovo. Konštrukcia identických kamier sa plánuje aj na ďalsích miestach. Televízna technika okrem meteorov zachytáva aj iné javy, zaujímavé sú vzácne typy bleskov vo vysokej atmosfére, tzv. „elves, sprites“.

ADAM-WFS (Automated Detection of Asteroid and Meteoroids)[upraviť | upraviť zdroj]

Vedeckí pracovníci pripravili projekt systému ďalekohľadov na hľadanie malých blízkozemských asteroidov a kozmického smetia na obežnej dráhe okolo Zeme [2]. Oproti veľkým projektom, ktoré sú schopné vidieť omnoho slabšie a vzdialenejšie asteroidy, ADAM sa bude zameriavať na malé asteroidy v blízkom okolí Zeme, ktoré unikajú veľkým prehliadkam a za jednu noc prezrie celú nočnú oblohu trikrát. V prípade schváleného financovania sa systém umiestni do súčasnej slnečnej kupoly.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]