Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sídlo astronomického ústavu

Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied vznikol v roku 1953, keď dovtedajšie štátne observatórium na Skalnatom plese (založené v roku 1943 Dr. A. Bečvářom) dostalo štatút Astronomického ústavu a stalo sa jedným zo zakladajúcich ústavov novovzniknutej Slovenskej akadémie vied. Vo vedomí vtedajších i terajších pracovníkov ústav a observatórium na Skalnatom plese vždy splývali a splývajú v jedno, takže za rok založenia astronomického ústavu sa dá považovať už rok 1943[1]. V súčasnosti má sídlo pri Tatranskej Lomnici.

Zameranie a organizácia ústavu[upraviť | upraviť zdroj]

Astronomické a meteorologické pracovisko na Lomnickom štíte (v prevádzke od roku 1960), ktorý je s výškou 2 634 m druhým najvyšším vrchom Slovenska.

Astronomický ústav sa zameriava na výskum Slnka, medziplanetárnej hmoty (komét, meteorov, asteroidov) a astrofyzikálny výskum premenných a pekuliárnych hviezd. Má približne 65 zamestnancov a z toho zhruba 50 aktívnych vedcov. Člení sa na oddelenie fyziky Slnka, oddelenie medziplanetárnej hmoty a stelárne oddelenie.[2]

Oddelenie fyziky Slnka[upraviť | upraviť zdroj]

Pretrvávajúci záujem o aktivitu v slnečnej atmosfére viedol oddelenie k zameraniu sa na viaceré procesy v slnečnej fotosfére, chromosfére a koróne použitím spektrálnej analýzy dát z VTT na Tenerife a dát zo Solar and Heliospheric Observatory, vrátane vlastných koronálnych pozorovaní z Lomnického štítu. Vedúcim oddelenia je RNDr. Aleš Kučera, CSc.

Oddelenie medziplanetárnej hmoty[upraviť | upraviť zdroj]

Výskum na tomto oddelení zahŕňa fotometriu a astrometriu asteroidov a komét hlavným ďalekohľadom na observatóriu Skalnaté pleso. Oddelenie tiež používa celooblohové kamery na pozorovanie bolidov. Vedúcim oddelenia je Doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc.

Stelárne oddelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Toto oddelenie sa zameriava na výskum aktivity v binárnych a viacnásobných hviezdnych systémoch, ktorý zahŕňa spektroskopiu, používanie syntetických spektier a rôznych databáz z vesmírnych observatórií ako Hubblov vesmírny ďalekohľad, Hipparcos a TYCHO. Vedúcim oddelenia je RNDr. Drahomír Chochol, DrSc.

Vybavenie ústavu[upraviť | upraviť zdroj]

Ústav disponuje observatóriom na Skalnatom plese, Lomnickom štíte a teoretickým pracoviskom v Bratislave (založenom v roku 1955), ktoré je celoštátnym koordinačným strediskom pre výskum medziplanetárnej hmoty a prevádzkuje viaceré celooblohové bolidové kamery, ktoré sú súčasťou Európskej bolidovej siete. Astronomické observatórium na Skalnatom plese (1 783 m n. m.) bolo založené v roku 1943. Je vybavené 61 cm astrometrickým a fotometrickým reflektorom so CCD kamerou a 60 cm fotometrickým reflektorom. Koronálna stanica na Lomnickom štíte (2 635 m n. m.) je v prevádzke od roku 1960. Je vybavená 20 cm koronografom so spektrografom. Pri centrále astronomického ústavu v Starej Lesnej je umiestnený 60 cm reflektor a solárny spektrograf.

Riaditelia ústavu[3][upraviť | upraviť zdroj]

Významné objavy[upraviť | upraviť zdroj]

Astronomický ústav sa podieľal na objavoch nasledujúcich komét: [4]

Observatórium na Skalnatom plese vo výške 1 783 m n. m. (založené v roku 1943).
Meno Označenie Dátum objavu Jasnosť; pri objave (mag)
Pajdušáková-Rotbar-Weber C/1946 K1 30. 05. 1946 7
Bečvář C/1947 F2 27. 03. 1947 9
Mrkos C/1947 Y1 20. 12. 1947 9,5
Pajdušáková-Mrkos C/1948 E1 15. 02. 1948 10
P/Honda-Mrkos-Pajdušáková 45P 03. 12. 1948 9
Pajdušáková C/1951 C1 04. 02. 1951 8,5
P/Tuttle-Giacobini-Kresák 41P 24. 04. 1951 10,5
Mrkos C/1952 H1 27. 04. 1952 10
Mrkos C/1952 W1 28. 11. 1952 10
Mrkos-Honda C/1953 G1 12. 04. 1953 9
Pajdušáková C/1953 X1 03. 12. 1953 11
Vozárová C/1954 O1 28. 07. 1954 9
Kresák-Peltier C/1954 M2 26. 06. 1954 10
Mrkos C/1955 L1 12. 06. 1955 3,5
P/Perrine-Mrkos 18D 19. 10. 1955 9
Mrkos C/1956 E1 12. 03. 1956 9
Mrkos C/1957 P1 29. 07. 1957 3
Mrkos C/1959 X1 03. 12. 1959 8

Na objavoch sa podieľalo 5 objaviteľov: Antonín Mrkos, Ľudmila Pajdušáková, Ľubor Kresák, Antonín Bečvář a Margita Vozárová-Kresáková. Zo 70 komét objavených v rokoch 1946 – 1959 na celom svete, pripadlo 18 na observatóriá na Skalnatom plese a Lomnickom štíte.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Prečo sme, prečo sme tu a kto sme?. prístup: 2009-09-12.
  2. Všeobecne o astronomickom ústave. prístup: 2009-09-08.
  3. Directors of the Astronomical Institute. prístup: 2009-09-08.
  4. Objavy a fyzika komét. prístup: 2009-09-09.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]