Aténska demokracia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Aténska demokracia alebo klasická aténska demokracia je označenie pre politické zriadenie mestského štátu Atény v 6. - 3. storočí pred Kr. Bola to demokracia (v širšom zmysle slova), presnejšie (zhruba od roku 508 pred Kr.) priama demokracia.

Ako začiatok aténskej demokracie sa udávajú roky:

  • 590 pred Kr. (Solónove reformy; 561/558 - 510/508 Solónov systém dočasne vystriedala tyrania Peisistrata a Hippiasa)
  • 508/507 pred Kr. (Kleistenove reformy) - najčastejší dátum
  • 462/461 pred Kr. (Efialtove reformy; prinajmenšom začiatok vyspelej aténskej demokracie)

Ako koniec aténskej demokracie sa udávajú roky:

  • 322 pred Kr. (prinajmenšom koniec vyspelej aténskej demokracie)
  • 262 pred Kr. (pričom demokracia nebola dočasne prítomná v rokoch 322 - 307 pred Kr.)

Vymedzenie začiatku sťažuje aj skutočnosť, že je často sporné, ktoré jednotlivé inštitúcie treba pripísať ktorej osobnosti.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

O Solónovom systéme (590 - 561/558 pred Kr.) pozri Solón. Po tyranii Peisistrata a Hippiasa (561/558 - 510/508 pred Kr.) sa vlády zmocnil Kleistenes.

Kleistenes vykonal reformu Solónovej ústavy (508/507 pred Kr.): Rozdelil obyvateľov podľa územnej príslušnosti (bydliska) - nie podľa rodovej a kmeňovej ako doteraz. Základná jednotka novej územnej organizácie sa nazývala "démos", išlo o nerovnomerne rozdelené samosprávne obvody. Na vyššej úrovni bol aténsky mestský štát rozdelený na tri oblasti: mesto, vnútrozemie, pobrežie a každá z nich na 10 trittyí. Vždy jedna trittya z mesta + jedna z pobrežia + jedna z vnútrozemia tvoria tzv. fýlu, celkovo je teda 10 fýl. Všetci občania (okrem otrokov, cudzincov a žien) si boli rovní, každý občan mal právo voliť a zastávať úrady. Úrady boli obsadzované žrebovaním, okrem úradu stratéga, ktorý bol volený z každej fýly z najvhodnejších kandidátov, čím vznikol zbor 10 stratégov. Tento zbor v čase vojny velili aténskemu vojsku, v čase mieru mal na starosti výcvik obyvateľov a podobne. Politické inštitúcie Solónovej ústavy zostali zachované s jedinou výnimkou: Rada 400 bola zmenená na Radu 500 (nazývanú aj búlé; 50 zástupcov z každej fýly), ktorá pripravovala zasadania eklézie. Na dôležitosti získalo ľudové zhromaždenie (eklézia), na ktorom mal možnosť účasti a návrhov každý dospelý občan. Riešili sa tu spory, volili úradníci, rozhodovalo sa o otázkach vojny a mieru. Občania sa stretávali na agore, ktorá ležala na sever od Akropoly. Kto chcel rozhodovať o politických otázkach, musel sa osobne zúčastniť všetkých rokovaní; takýto systém sa nazýva priama demokracia. Kleistenes zaviedol aj všeľudové hlasovanie zvané ostrakizmus (prvý raz použité r. 488 pred Kr.), ktoré je definované ako hlasovanie o tom, či vyobcovať politika na 10 rokov do cudziny tak, že pritom nestratí ani majetok ani občianske práva.

V roku 462/461 pred Kr. uskutočnil reformy Efialtes. Zbavil moci areopág (ostala mu len jedna funkcia) a kontrolu úradníkov presunul na Radu 500, ľudové zhromaždenie a ľudový súd. Od tohto okamihu definitívne môžeme hovoriť o aténskej demokracii, vhodnejšie však o vyspelej aténskej demokracii.

V rokoch 443 až 429 pred Kr. bol každoročne za stratéga zvolený Perikles, za ktorého Atény zaznamenali značný rozmach. Perikles bol veľký zástanca demokracie. Aby sa všetci občania - aj najchudobnejší - mohli zúčastniť na politickom živote, zaviedol za účasť na ľudových zhromaždeniach diéty. Diétami platil aj úradnícke miesta. Chudobným mimochodom umožnil aj bezplatný prístup k divadlu a na náboženské slávnosti. Pozri aj článok Perikles.

V roku 322 pred Kr. sa definitívne skončila vyspelá demokracia. V rokoch 322 - 307 pred Kr. aténska demokracia zanikla (macedónska nadvláda; Antipatros zaviedol oligarchiu), v roku 307 pred Kr. bola obnovená v pozmenenej podobe, v roku 262 pred Kr. (obnovenie macedónskej nadvlády) zanikla úplne.