Atómové elektrárne Bohunice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Atómové elektrárne Bohunice

Atómové elektrárne Bohunice, skr. EBO, je atómová elektráreň (resp. komplex atómových elektrární) na Slovensku v okrese Trnava v Jaslovských Bohuniciach, súčasť podniku Slovenské elektrárne a. s.

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Komplex pozostáva z troch zariadení (jadrových elektrární) Bohunice A-1, Bohunice V-1 (blok 1 a 2) a Bohunice V-2 (blok 3 a 4). V súčasnosti sú aktívne len bloky 3 a 4. Bloky 1-4 boli postupne pripájané k sieti v rokoch 1978-1985. Ich celkový výkon je 1760 MW a ročná výroba elektrickej energie dosahovala 12 000 GWh (takmer 40% celkovej energie na Slovensku)[1].

Blok[2] Typ reaktora Užitočný výkon
(čistý el. výkon)
Inštalovaný výkon
(celkový el. výkon)
Začiatok výstavby Sieťová synchronizácia Komerčná prevádzka Odstavenie
Bohunice A-1 Kanálový reaktor KS-150 121 MW 150 MW 01.08.1958 25.12.1972 25.12.1972 17.05.1979
Bohunice-1 VVER-440/230 408 MW 440 MW 24.04.1972 17.12.1978 01.04.1980 31.12.2006
Bohunice-2 VVER-440/230 408 MW 440 MW 24.04.1972 26.03.1980 01.01.1981 31.12.2008
Bohunice-3 VVER-440/213 472 MW[3] 505 MW[3] 01.12.1976 20.08.1984 14.02.1985 2025 (plánované)[3]
Bohunice-4 VVER-440/213 472 MW[3] 505 MW[3] 01.12.1976 09.08.1985 18.12.1985 2025 (plánované)[3]
Nová elektráreň 2400 MW[4] 2025 (plánovaná skúšobná prevádzka)[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba bloku A-1, prvej jadrovej elektrárne v Česko-Slovensku sa začala v auguste 1958. Blok bol postavený na koncepcii ťažkovodného reaktora KS 150, palivom bol prírodný urán, chladenie oxidom uhličitým. Blok bol v prevádzke od októbra 1972 do februára 1977. Od roku 1977 je blok v štádiu vyraďovania.

Výstavba jadrovej elektrárne V-1 podľa koncepcie tlakovodných reaktorov, sovietsky projekt VVER 440/V230 sa začala 24. apríla 1972. Prevádzka prvého bloku začala v decembri 1978 a druhého v marci 1980.

V priebehu výstavby V1 sa rozhodlo o výstavbe jadrovej elektrárne V2, teda tretieho a štvrtého bloku elektrárne, podľa sovietskej koncepcie VVER 440/V213. Ako palivo sa používa obohatený urán. V súlade s celosvetovým trendom zvyšovania úrovne jadrovej bezpečnosti však bola prijatá a začala sa budovať nová koncepcia JE V2 v roku 1976. Bloky boli uvedené do prevádzky v rokoch 1984 až 1985.

Jadrová elektráreň A1[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Jadrová elektráreň Bohunice A1
Bližšie informácie v hlavnom článku: Havária jadrovej elektrárne A1

V elektrárni A1 sa nachádzal jeden experimentálny reaktor typu KS-150 naprojektovaný v Česko-Slovensku, ktorý používal ako palivo neobohatený urán. Elektráreň bola postavená v rokoch 1958-1972. Od začiatku ale boli s prevádzkou reaktora problémy a stalo sa v nej množstvo havárií, vrátane dvoch vážnych. V roku 1976 sa v reaktore počas vymieňania palivových článkov stala nehoda, pri ktorej prišli o život dvaja ľudia. Po v poradí druhej vážnej havárii 22. februára 1977 4. stupňa podľa INES, bola uzavretá a od roku 1979 je v likvidácii.

Odstavenie a vyradenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vyradenie elektrárne sa začalo Uznesením vlády ČSSR č. 135 z roku 1979.[5] „Do roku 1994 sa realizovali práce na základe ročných plánov a týkali sa odstránenia následkov nehody, minimalizácie dopadu činností vyraďovania JE A1 na okolie, demontáže zariadení strojovne a pomocných zariadení jadrovej časti elektrárne, výstavby zariadení na odvoz a odvozu vyhoretého paliva do Ruskej federácie.“[5] Vyraďovanie má byť ukončené v roku 2033.[5] „Do roku 1996 boli všetky činnosti, súvisiace s prípravou a vyraďovaním JE A1, hradené zo štátneho rozpočtu SR, neskôr zo Štátneho fondu likvidácie jadrových zariadení a od roku 2006 z Národného jadrového fondu.“[5] V roku 1993 vláda SR nechala vypracovať Projekt uvedenia JE A1 do radiačne bezpečného stavu. Tento projekt sa stal súčasťou I. etapy vyraďovania prebiehajúcej v rokoch 1994 až 2009.[6] Export vyhoretého paliva do Ruska bol ukončený v roku 1999.[7] Do roku 2016 bude prebiehať II. etapa Projektu vyraďovania JE A1. Je zameraná na „likvidáciu pôvodných, v súčasnosti už neprevádzkovaných technologických zariadení elektrárne, likvidáciu stavebných konštrukcií po uvoľnení priestorov, spracovanie a úpravu rádioaktívnych odpadov a ich ukladanie do Republikového úložiska rádioaktívneho odpadu v Mochovciach.“[7]

Jadrová elektráreň V1[upraviť | upraviť zdroj]

V elektrárni V1 sa od uvedenia do prevádzky v roku 1978 uskutočnilo viac ako tisíc technických úprav. Medzinárodne akceptovateľnú úroveň bezpečnosti dosiahla JE V1 ukončením rekonštrukčných prác v roku 2000. Všetky medzinárodné hodnotenia zhodnotili, že bezpečnosť JE V1 sa výrazným spôsobom zvýšila. Slovensko sa zaviazalo odstaviť V1 v dohodách o vstupe do Európskej únie. [8]. Oba bloky boli pripojené do prenosovej sústavy vlastnou rozvodňou 220kV vedeniami V074 a V075 do rozvodne 220 kV Križovany.[9]

Odstavenie a vyradenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vyradenie oboch blokov bolo prijaté uznesením Uznesením vlády SR č. 801/1999 zo dňa 14. septembra 1999.[10] Prvý blok bol odstavený ku koncu roku 2006, druhý do konca roku 2008.[10] Celkové ukončenie sa plánuje do roku 2025, celkové náklady sú predpokladané vo výške 1,1 miliardy €. Vyradenie je čiastočne financované aj z Medzinárodného fondu na podporu odstavenia JE V1 (BIDSF).[10] V súčasnosti prebieha I. etapa vyraďovania „počas ktorej sú plánované demontáže neaktívnych systémov a zariadení, demolácia stavebných objektov a spracovanie rádioaktívnych odpadov vznikajúcich pri vyraďovaní.“[11] Etapa bude pokračovať až do roku 2015.[11]

Jadrová elektráreň V2[upraviť | upraviť zdroj]

Program modernizácie a zvyšovania bezpečnosti elektrárne V2 je rozdelený na dve časti – bezpečnostný koncept a samotnú realizáciu modernizácie JE V2 plánovanú na tri etapy: do roku 2004, 2006 a 2008.

Nová elektráreň[upraviť | upraviť zdroj]

V júli 2013 boli druhou Ficovou vládou predĺžené rokovania s ruskou štátnou firmou Rosatom o jej vstupe do projektu tretej elektrárne v Bohuniciach. Rokovania boli zverejnené koncom júna 2013, poverenie vyjednávať mal minister hospodárstva Tomáš Malatinský od apríla 2013. Rosatom by mohol vstúpiť do Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska (JESS), „ktorá by mala zabezpečiť výstavbu novej jadrovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach“. 51% spoločnosti vlastní štát pomocou Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS), zvyšok vlastní česká energetická firma ČEZ, ktorá má zaujem svoj podieľ predať. Projekt novej eletrárne pokračuje posúdzovaním vplyvu na životné prostredie. Elektráreň by mala celkovo stáť 4 až 6 miliárd € a do skúšobnej prevádzky by sa mala dostať v roku 2025. Výkon elektrárne by mohol byť až 2400 MW.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Obec Jaslovské Bohunice - Závod Atómové elektrárne Jaslovské Bohunice
  2. Power Reactor Information System podľa IAEA: „Slovakia (Slovak Republic): Nuclear Power Reactors“
  3. a b c d e f http://world-nuclear.org/info/inf91.html
  4. a b c Rokovania s Rusmi o novej atómovej elektrárni budú pokračovať [online]. Petit Press, 03.07.2013, [cit. 2013-07-08]. Dostupné online.
  5. a b c d Vyraďovanie JE A1 [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  6. Projekt vyraďovania I. etapa [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  7. a b Projekt vyraďovania II. etapa [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  8. http://www.tasr.sk/25.axd?k=20081231TBB00206 TASR: 12 minút po 12. hodine sa začala odstávka 2. bloku elektrárne V1
  9. Demontáž rozvodne r220 kV [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  10. a b c Vyraďovanie JE V1 [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  11. a b Prvá etapa vyraďovania [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]